NITRA. Pred 25 rokmi odišiel zo Slovenska do USA a stal sa jedným z najúspešnejších súčasných divadelných tvorcov vo svete. Historicky po prvý raz majú slovenskí diváci možnosť spoznať tvorbu Pavla Lišku, rodáka zo Skalice, na blížiacej sa Divadelnej Nitre 2017. Do svojho 26. ročníka festival vstúpi 22. septembra 2017 s témou obracajúcou sa k základným hodnotám života človeka a spoločnosti – #Fundamentals, potrvá do 26. septembra.
Po slávnych festivaloch konečne doma
The Nature Theater of Oklahoma, ktoré založil Pavol Liška pred desiatimi rokmi so svojou partnerkou Kelly Copperovou v New Yorku, patrí k najoceňovanejším off-off broadwayským skupinám nielen v USA, ale aj v Európe.
Po hosťovaniach na prestížnych festivaloch, medzi inými aj na Festivale d´Avignon či festivale Theatertreffen v Berlíne, otvoria 22. septembra Medzinárodný festival Divadelná Nitra inscenáciou Právo na šťastie. Skúma a ironizuje povestný „americký sen“ v takmer tarantinovskom štýle.
A je to práve Pavol Liška, ktorý môže o „americkom sne“ hovoriť plným právom. Do USA odišiel v roku 1991 ako čerstvý 17-ročný maturant po tom, čo ho na Slovensku neprijali na vysokú školu.
„V Amerike som našiel, napriek všetkým omylom a skúškam, to, čo som mal rád, a plne som sa tomu oddal. Nemyslel som na americký sen, už vtedy sa mi zdal, rovnako ako teraz, ako klišé. Realita je kdekoľvek priveľmi tvrdá na to, aby sa stala snom,“ hovorí dnes Pavol Liška, ktorý v USA žije a tvorí už 25 rokov.
Umývač riadu, ktorý miloval umenie
Jeho úspechom na medzinárodnej divadelnej scéne však predchádzalo podľa vlastných slov 15 rokov tvrdých pracovných skúseností. Prešiel si aj pozíciami ako umývač riadu v mexickej reštaurácii, strážnik v tanečnom štúdiu či v múzeu a zbieral aj divé kvety v močiaroch New Jersey.
„Všetky zarobené peniaze sme investovali do našej umeleckej práce, na ktorú sme mali čas len po večeroch a cez víkendy. Nemali sme ani najmenšiu nádej, že by sme sa umením niekedy dokázali uživiť, ale robili sme to s vášňou a oddanosťou, akoby to bolo najdôležitejšou vecou v živote. A to aj vtedy, keď v divadle, alebo skôr v miestnosti, ktorú sme si prenajali, sedelo päť ľudí – štyria naši kamaráti a jeden, ktorého sme stiahli z ulice,“ spomína si Pavol Liška.
Tanečno-poetická fraška s prvkami westernu
Unikátne dielo Právo na šťastie, ktoré prichádza na Divadelnú Nitru, sa vracia k základnému dokumentu USA – k Deklarácii nezávislosti. Tá kladie „budovanie osobného šťastia“ medzi „neodcudziteľné práva“, ktoré všetkým ľuďom dáva Stvoriteľ, a ktoré je vláda poverená chrániť.
Čo však v skutočnosti je toto „osobné šťastie“? K čomu všetkému nás toto naše „základné právo“ oprávňuje? Čo všetko si ním môžeme a chceme ospravedlniť? Čo zlé sa v jeho mene napácha? Koľko (amerických) snov stroskotalo a ostalo len zničené bojové pole? Aj to sú otázky, ktoré vyvoláva táto inscenácia.
„Právo na šťastie však nie je vážna spoločensko-politická kritika, skôr tanečno-poetická fraška s prvkami archaických kovbojských tancov,” opisuje členka Umeleckej rady Divadelnej Nitry Martina Vannayová.
Vysoké s nízkym
Dielo vzniklo v spolupráci umeleckého dua Pavol Liška – Kelly Copperová z newyorského Nature Theater of Oklahoma a medzinárodného tanečného divadla EnKnapGroup zo slovinskej Ľubľany. Najskôr si rok a pol vymieňali klasické listy s každým tanečníkom zvlášť. To bol podklad pre vznik textu, ktorý nakoniec napísal Liška s Copperovou vo veršoch. V texte sa mieša „vysoké“ s „nízkym“, banalita jazyka s filozofickými odkazmi v originálnom štýle a to všetko v bravúrnom prednese členov EnKnapGroup, pochádzajúcich z Veľkej Británie, Švédska, Maďarska, Slovinska, Belgicka a Chorvátska.
„Pri každej inscenácii sa usilujeme robiť to, čo nepoznáme a čo sme nikdy nerobili. Predovšetkým preto, lebo nás zaujíma konflikt medzi našou nekompetentnosťou a našou geniálnosťou, keď sme nútení snažiť sa dosiahnuť takmer nemožné, a keď sme majstrami niečoho, o čom nič nevieme,“ zdôvodňuje Pavol Liška s tým, že keď ich oslovili, aby spolupracovali s tanečnou skupinou, položili si otázku, čo je pre tanečníkov najzložitejšie.
„Ukázalo sa, že jazyk. Tak sme napísali komplikovaný text vo verši, v jambickom pentametri, najlepšie, ako sme vedeli. Pri práci sme potom skúšali množstvo prístupov a hľadali ten najradikálnejší, v ktorom text a akcia vyznievajú najlepšie,“ opísal Liška ich tvorbu.
„Kartónová výzdoba, kovbojské oblečenie a neustále rozpútavanie násilia sú karikatúrami Tea Party a Trumpa. Vo skvelom scenári – ako vždy, keď ho píšu Liška a Copperová – však znie aj Arthur Miller a Anton Pavlovič Čechov. Citáty spojené s klišé každodenného Američana z ulice a so sitkomami parodujú americký sen, ktorý stále hľadajú milióny Američanov s väčšou vášňou a odhodlaním než kedykoľvek predtým,“ napísal v recenzii na unikátnu inscenáciu Theaterkrant.
Autor: DN
