Rozhovor
Vždy vyškerená ako slniečko, jediná baba medzi chlapmi v kabíne HK Nitra. Neprehliadnuteľná. Fyzioterapeutka hokejistov spod Zobora LENKA SKALIČANOVÁ zažíva s mužstvom prvýkrát play off a roboty má nad hlavu. Ale zvláda ju s úsmevom na tvári a radosťou v duši.
Vieme, že ste kedysi hrávali hádzanú za UDHK Nitra. Zrejme vám však ani iné športy nie sú cudzie.
- Pohyb a šport je súčasťou môjho každodenného života. Mám teóriu, že ak pracujem so športovcami, musím šport trošku aj zažiť, nie im len o ňom teoretizovať.
V lete turistika, v zime lyže, dala som sa na vzpieranie, začala som hrať tenis. Na Hangócke som dokonca do rúk chytila aj hokejku. V lete na adrenalínových dovolenkách nechýba rafting a šoférovala som už aj malé lietadlo.
Akým športovcom sa venujete vo vašom centre?
- Asi pred troma rokmi som začala individuálne spolupracovať s niektorými hokejistami, chodili aj pomerne zďaleka, aj z Košíc či Banskej Bystrice.
Z nitrianskych športovcov k nám chodia atléti, volejbalisti, volejbalistky, predtým basketbalisti, ale aj ďalší. Už štyri roky sa starám o atlétov Marcela Lomnického a Nikolu Lomnickú, z ktorých sa stali moji až rodinní priatelia.
Ako ste sa dostali k hokejistom Nitry?
- Cez leto ku mne chodil na terapie Ivan Švarný, potom prišiel Braňo Mezei. Asi boli chalani s mojou robotu spokojní, posunuli info vedeniu HK Nitra a dostala som návrh na spoluprácu. S trénerom Andrejom Kmečom sme to dohodli.
Aký máte vzťah k hokeju?
- Som veľký hokejový fanúšik. Odmala som zbierala plagáty, dresy, kartičky a články z novín. U nás doma sa vždy musel pozerať hokej a to poriadne nahlas, môj tatko vravel, aby sme mali atmosféru (smiech).
Napriek mojim zdravotným problémom ma to zavialo k hádzanej. Mala som zákaz športovať, ale moja tvrdohlavosť zvíťazila, tak som reprezentovala školu, v čom sa dalo - futbal, volejbal, basketbal. Sama som sa prihlásila na hádzanú, doma som to len oznámila ako samozrejmú vec a môjmu kardiológovi sme s mamkou radšej nič nevraveli.
Ako často ste s hráčmi HK Nitra?
- V rámci regenerácie som raz do týždňa v kabíne. Robíme skupinové strečingy a jogu. Plus individuálne sa venujeme hráčom, ktorí potrebujú „čo-to poopravovať“. A potom hráči chodia individuálne k nám do centra s problémami.
Takže niekedy som s hokejistami aj každý deň v týždni. Teraz, keď sa hrá play off, je to veľmi často. Počas sezóny som chodila na každý domáci zápas, teraz v play off už absolvujem aj zápasy vonku.
Puk vás ešte na striedačke netrafil?
- Ešte nie. Naposledy mi dvakrát letel okolo hlavy. Chalani ma prichystali, že v Trenčíne môže všeličo priletieť na striedačku - pivo, zapaľovače, mince. Asi štyrikrát sa pýtali: „Skalka, prilbu a dáždnik máš?“
Ste jediná žena v realizačnom tíme. Čo to so sebou prináša?
- Ja som si zvykla. Odmalička som vyrastala v tlupe chlapcov, hrávali sme futbal. Mne je prirodzený mužský kolektív. Mám veľmi rada kabínový humor.
Celý článok prinesú v pondelok MY noviny
alebo ho dočítate, ak máte predplatné sme.sk.
Lenka ešte o.i. odpovie na otázky: *je pre hráčov aj bútľavou vŕbou? *koľko roboty bolo počas série s Trenčínom? *ako prežívala sériu? *kto má podiel na forme J. Šimbocha? *sú hokejisti tvrdí chlapi? *aký má Lenka rituál v play off? *aké dobroty nosí hráčom do kabíny? *púšťa aj hudbu v kabíne? *sníva o pôsobení pri reprezentácii SR?
