„Šťava z ich plodov sa v Pukanci oddávna využíva najmä proti zápche, má liečivé účinky i pri zápale hrdla. Plody majú antibakteriálne účinky, obsahujú vitamíny C, B, E, betakarotén, minerálne a dusíkaté látky a draslík. Práve jeho nedostatok sa, najmä u starších ľudí, prejavuje pocitom únavy, arytmiou srdca a zvýšeným tlakom krvi.“
Ján Králik je už vyše dvadsať rokov na dôchodku. Ako rodákovi z Pukanca mu je problematika čiernych moruší veľmi blízka. V Pukanci ich volajú aj viničné jahody. Uviedol, že miestny chotár je najväčšou lokalitou s výskytom moruše čiernej. Niektoré stromy už majú vraj aj štyristo rokov. V súčasnosti ich tu je približne päť-
sto. V takomto množstve ich na jednom mieste už nikde v Európe nenájdete. Nikto vraj netuší, ako sa sem dostali, kto ich preniesol. „Nevieme, či to boli nemeckí osadníci, ktorí do Pukanca prichádzali ako do starého banského mesta, alebo Turci,“ hovorí Ján Králik, bývalý stredoškolský profesor, ktorý takmer tridsať rokov pôsobil v Banskej Štiavnici. Okrem iného tu zastával aj funkciu správcu botanickej záhrady.
Plody moruše čiernej sú v súčasnosti predmetom zvýšeného záujmu výskumníkov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Dobrovoľníci budú v priebehu mesiaca denne konzumovať morušu alebo morušovú šťavu a budú sa u nich sledovať niektoré ukazovatele zdravotného stavu a vybraných biochemických markerov. Vplyvom prírodných látok na zdravie človeka, antioxidantov, vláknin a podobne sa zaoberá Katedra výživy ľudí, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov pod vedením Jaroslava Danišku. Moruše sú predmetom záujmu riešenia projektu „Ochrana a využitie genetických zdrojov okrajových ovocných druhov a ich mikroflóry vo výžive, poľnohospodárstve a rozvoji vidieka“, ktorého hlavným riešiteľom je Ján Brindza z Katedry genetiky a šľachtenia rastlín a Inštitútu ochrany biodiverzity a biologickej bezpečnosti.
