Mária Paľagová z Nitry sa už viac ako tridsať rokov venuje skalničkám. Pred rodinným domom na Bajzovej ulici na Čermáni má viac ako tisíc rastlín. Už niekoľko rokov sa každý štvrtok popoludní chodia obdivovatelia skalničiek pozerať na výsledky jej práce.
Všetko potrebné si naštudovala z kníh, rastliny pozná podľa latinských názvov. Čo jej poradili knihy, to ochotne odporúča ďalším skalničkárom. „Keď mi rastlina vyhynie, kúpim si novú. Ak vyhynie znovu, tak sa jej u nás nepáči. Vždy zisťujem, ako nová rastlina reaguje na slnko, tieň a vlhkosť. V lete zavlažujem a po celý rok kontrolujem výskyt buriny. Okrem toho sa svojim rastlinám každý deň aj prihováram,” rozpráva o svojej záľube Mária Paľagová. V jej záhrade sú klinčeky, zvončeky, devätorníky, čemerice, veroniky aj biele arábky.
So skalkami začínala v Sklených Tepliciach, neskôr v Senci kúpila prvých tristo skalničiek. Kvôli novým rastlinám neváhala cestovať po Slovensku aj zahraničí. Starostlivosť o skalničky zvláda sama: „Vďaka nim nemám čas rozmýšľať nad únavou z práce. Ani chrbtica ma nebolí, práca v záhrade mi zdravotne skôr pomáha. Skalničky sú moja veľká vášeň. Keď sme kúpili dom, nerozmýšľala som, kam dám nábytok, ale ako rozmiestnim kvetinky.”
Skalka podľa Márie Paľagovej potrebuje lásku, starostlivosť aj miesto. To si v posledných rokoch vydobyli skalničky, a tak musí ustúpiť záhrada. TomášHolúbek
