KOR. 13,13 – tento citát z biblie si vybrala za názov svojej vôbec prvej výstavy dvadsaťsedemročná Vladimíra Sidorová. Pochádza z Čadce a študovala na UKF v Nitre odbor výtvarná výchova – psychológia. Hoci názov evokuje zábery z kresťanského prostredia, ide skôr o duchovné posolstvo. Faith ako viera, hope ako láska a love ako láska – to sú základné črty mnohých fotografií. Autorka veľmi rada fotografuje ľudí a ich tváre. Dokonca na jednej snímke s názvom Love je aj ona sama. „Fotografoval ma človek, ktorý bol môjmu srdcu blízky a myslím, že na mojich očiach to je vidieť. Niektoré práce vznikli náhodne. Ako napríklad súbor Sedem hriechov. Moja sestra ma požiadala, aby som nafotila ich triedu na maturitné tablo. Až neskôr, keď som si fotografie prezerala, ma akosi napadlo vyjadriť nimi niektoré hriechy.“ K fotografiám sú často priložené sprievodné texty. Pýcha je najnižšie položené miesto, predstava neomylnosti a vlastnej pravdy; Závisť – závidím sebe, pozerám vzad a nie vpred, závidia mi druhí slobodu? Nespútanosť? Odlišnosť? Hocičo; Lenivosť – nebudem nič meniť, nič cítiť, nič a nikoho milovať!
Na otázku, prečo si vybrala práve Sidorovú, odpovedala kurátorka výstavy Marta Hučková z Nitrianskej galérie jednoznačne: „Oslovil ma nitriansky výtvarník Emil Mikle. On sám odmieta vystavovať, ale požiadal ma, aby som predstavila nádejnú fotografku. Zároveň jej pomohol zvýrazniť niektoré práce vlastným grafickým rukopisom. Keďže som zistila, že sme obe naladené na rovnakú vlnovú dĺžku, so súhlasom som vstúpila do konceptu veľmi zaujímavého a zrelého autorského projektu. Prekvapila ma čistotou, neutralitou a jednoduchosťou. Čiernobiela, farebná, štylizovaná, úprimná v konkrétnej realite, potešiacej oko, vytvárajúcej ilúziu o tom, čo máme alebo čo chceme vlastniť v sebe.“
Vladimíra v súčasnej dobe učí na základnej škole, ale nenapĺňa ju to. Chce sa naplno venovať fotografovaniu.
Text a foto: JolanaČuláková
