Ján Kosáč má vo svojej pivnici asi tisícpäťsto fliaš. „Pred desiatimi rokmi mi bolo ľúto zahodiť päť starých fľašiek. Zostali na polici a postupne k nim pribúdali ďalšie,“ hovorí. Ľudia mu nosia za igelitky nových exponátov. Vyberá si z nich iba také, ktoré ešte nemá. Pivnica totiž praská vo švoch, stalo sa z nej súkromné „múzeum”.
Do ruky nám dáva poťažkať jednu z väčších fliaš. Aj keď na to nevyzerá, je ľahká ako pierko. Na ďalšej vínnej je nápis Buchler prvý, Zobor, telefón 82. „Pravdepodobne pochádza z čias, keď bolo v Nitre dvojmiestne telefónne číslo,” vysvetľuje zberateľ z Brodzian. Vedľa je asi storočný exponát z nápisom Požoň. Na jednej sa vyníma reliéf ešte nepoškodeného Trenčianskeho hradu. Zberateľ má aj úlovok zo spotrebného družstva Nupod, predchodcu Jednoty.
Najradšej má fľaše od pálenky, aké vídať vo filmoch zo židovských krčiem zo začiatku minulého storočia. Obľúbil si tiež malé odľahčené fľaštičky od liekov a mastičiek z tmavého skla. Na polici oproti oknu sú položené netradičné exponáty. Fľaška v tvare ženskej postavy, morskej panny, gitary, kobry, slona, mesiaca, čižmy, pušky či koňa.
„Zbieram síce fľaše aj od alkoholu, no pritom ho vôbec nepijem. Môj otec bol pred štyridsiatimi rokmi krčmárom, ale vtedy som ešte fľašky nezbieral. Mal by som bohatšiu zbierku. Oslovuje ma sklo, aj keď profesiou mám od neho ďaleko,“ povedal 41-ročný stolár, ktorý v pivnici vo svojom sklenom kráľovstve relaxuje. Pred dvomi rokmi mal výstavu v Partizánskom. Asi mesiac mu trvalo, kým na ňu fľašky poumýval.
- bej-