Každý rok pripravujú v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu v Nitre tematickú veľkonočnú výstavu. Tentoraz ju nazvali Jarné metamorfózy, keďže sa v tomto čase s prírodou i ľuďmi dejú zásadné premeny. Veľkonočné tradície vznikli spojením pohanských zvykov a kresťanských obradov našich predkov. „Nový rok u nich začínal vyoraním prvej jarnej brázdy s očakávaním bohatej úrody. Veľký týždeň otvárala Kvetná nedeľa. Najskôr upálili Morenu - figurínu zo slamy v ženských šatách, ktorá znázorňovala odchádzajúcu zimu. Symbolom vítania prichádzajúcej jari boli „letečká“ - vŕbové prútiky zdobené papierovými stužkami, „výduškami“ vajíčok či ozdobami zo slamy. Na Zelený štvrtok sa v domácnostiach konzumovali zelené jedlá zo špenátu alebo šťavelu a domácej hydine sa podávala žihľava. V kostoloch svätili bahniatka, aby získali magickú moc a do príbytkov priniesli šťastie a zdravie. Ľudia si ich zastrkávali za sväté obrazy alebo kríže, aby gazdovstvo ochránili pred nešťastím. Používali sa aj pri liečení hospodárskych zvierat,“ rozhovorila sa o veľkonočných obyčajoch autorka výstavy Eva Kollárová.
Na Veľký piatok naši predkovia dodržiavali najprísnejší pôst. Na Bielu sobotu varili tradičné veľkonočné jedlá - šunku a vajíčka, ktoré symbolizovali nový život. „Sviatočná hostina sa na Veľkonočnú nedeľu vo vyupratovaných domoch začínala v niektorých oblastiach krájaním uvarených vajíčok a ich rozdeľovaním členom rodiny, aby bola súdržná. Zvyky veľkonočného pondelka sa zachovali dodnes asi v najväčšej miere.“
Od skorého rána polievali mládenci dievčatá, aby boli po celý rok zdravé, svieže a krásne. Podľa Evy Kollárovej čistá pramenistá voda mala symbolický aj praktický očisťujúci účinok. Šibačka mala privodiť trvalú čerstvosť a ohybnosť.
SilviaStruhárová