Základná umelecká škola Jozefa Rosinského v Nitre prepúšťa. K 1. aprílu z nej odchádza prvých jedenásť učiteľov. Dôvodom je nízky mzdový normatív, ktorý pre základné umelecké školy (ZUŠ) schválilo ministerstvo školstva. „Je doslova likvidačný. Nezohľadňuje špecifiká školy, nerozlišuje kolektívne a individuálne vyučovanie,“ hovorí riaditeľka nitrianskej ZUŠ Viola Smiešková.
Ešte v marci na tejto škole pôsobilo 62 pedagógov. „Platy za január, február a marec sme im dokompenzovali peniazmi zo školného (200 Sk na žiaka a mesiac). Touto cestou už ďalej ísť nemôžeme. Preto sme museli ukončiť spoluprácu s jedenástimi učiteľmi - dôchodcami a študentmi. Ak sa situácia nezlepší, nasledovať budú ďalší. Pri súčasných normatívoch nám vychádzajú peniaze len na 37 pedagógov! Kým vlani sme na mzdy mali 14 miliónov korún, teraz je to takmer o šesť miliónov menej,“ upresňuje Smiešková. Ako by v takomto zredukovanom počte zvládali učiť 1360 žiakov (z nich takmer deväťsto má individuálnu výučbu v hudobnom odbore), si nevie predstaviť. Už teraz musia prejsť na krízový režim, jedenásť prepustených učiteľov im bude chýbať. „Keby sme mali navýšený rozpočet, prijmeme ich späť,“ nestráca nádej riaditeľka.
Ministerskí úradníci dospeli k záveru, že na jedného učiteľa ZUŠ má pripadať 25 žiakov. „Na výtvarnom či tanečnom odbore to nie je problém. Čo však s hudobným odborom? To by museli hrať na hodine klavíra piati žiaci naraz...“ krúti hlavou Viola Smieš-
ková. Rozhorčení sú aj ostatní riaditelia „zušiek“ na celom Slovensku. Spísali výzvu, ktorú adresovali ministerstvu školstva. Žiadajú o urýchlené riešenie kritickej finančnej situácie.
„Minimálne je potrebné rešpektovať rozdiel medzi individuálnym a skupinovým vyučovaním,“ uvádza sa v spomínanej výzve. Riaditelia žiadajú aj okamžité pozastavenie prevodov financií podľa súčasných normatívov. „V praxi sa ukazuje, že predovšetkým súkromné ZUŠ so skupinovým vyučova-
ním (výtvarný a tanečný odbor) majú prebytok financií. Verejné základné umelecké školy s prevahou hudobného odboru však nemajú na základné zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, najmä na platy učiteľov.“
Riaditelia trvajú na vyvodení sankcií voči zamestnancom ministerstva školstva, ktorí podľa nich odviedli neodbornú a nekvalitnú prácu pri príprave normatívov. „Nespolupracovali s odborníkmi z praxe, neriadili sa ich pripomienkami a návrhmi. Je cieľom likvidácia základných umeleckých škôl?“ pýtajú sa. Elimináciu činnosti ZUŠ považujú za priame ohrozenie základov kultúry Slovenskej republiky s obrovským negatívnym dopadom na budúce generácie. „Máme jeden z najrozvinutejších hudobných vzdelávacích systémov na svete. Súčasný spôsob financovania ho zlikviduje,“ obávajú sa riaditelia ZUŠ. Na apríl preto pripravili celoslovenskú protestnú kampaň, súčasťou ktorej je petičná akcia.
Miriam Hojčušová
