Na jednom z marcových autorských večerov Literárneho klubu Janka Jesenského ju spovedali čitateľky z Nitry. Vyšla z novinárskeho prostredia, no keď čakala tretie dieťa, žurnalistiky sa vzdala. Desať rokov sa venuje písaniu románov, s hrdinkami ktorých sa identifikujú tisíce súčasných žien. Jej jedenásty román Tichá bolesť má vyjsť začiatkom leta. Má tri deti a žije v Devínskej Novej Vsi. Spisovateľka Táňa Keleová - Vasilková.
Hrdinkám príbehov fandí
Keleová - Vasilková rieši súčasné bežné medziľudské vzťahy a s nimi súvisiace podvody, klamstvá, nevery, týranie žien i detí. „Našťastie som ich neprežila, ale som veľmi vnímavá a to, čo sa okolo mňa deje, cítim. Aj každá cudzia bolesť ma bolí, asi preto sú moje knihy presvedčivé. Každý príbeh existuje len v mojej fantázii, nie je to autobiografia, ani opis konkrétnych postáv z okolia. S hrdinkami sa stotožním, obľúbim si ich a držím im palce,“ vraví Keleová - Vasilková. Vzápätí dodáva, že do každej knihy ako správny kuchár primieša aj niečo zo seba - spôsob myslenia a pohľad na vec. Živo a do detailov preciťuje osudy hrdiniek. Niektoré z nich reagujú na situácie rovnako ako autorka, no nie vždy. Ak píše o pocitoch ženy, ktorej život jej je cudzí, ide to vraj oveľa ťažšie.
Zlomovým bol tretí román
„Keď mi vyšla prvotina, moja dcéra mala pol roka. Bolo to čarovné obdobie, ale kniha vyšla v malom vydavateľstve len v 500-kusovom náklade.
Druhý román mi vydal manžel, no môj veľký sen nebol ešte naplnený. Stalo sa to, keď mi Túžby vydal Ikar. Vtedy sa všetko zmenilo. I keď dovtedajšie kopance, zatvorené dvere a odmietnutia pokladám za dôležité,“ vraví Keleová - Vasilková. Manžel a priatelia jej síce tvrdili, že je to dobré, no sama sa spätne čuduje, čo ju hnalo dopredu v písaní a viere v seba. „Isto pevná vôľa a vnútorná sila. Nielen pre začínajú-
cich autorov je dôležité odhodiť vnútorný strach a obavy a ísť si za svojím cieľom a presvedčením… A týka sa to všetkého v našom živote,“ konštatuje.
Šťastné konce
Knihy Keleovej - Vasilkovej majú šťastné konce. „Vieru v dobro som si cieľavedome vypestovala, napriek problémom, s ktorými sa stretávame. Niektorí ľudia sú proti šťastným záverom, no som presvedčená, že kniha má byť predovšetkým o nádeji. Jej podstatou nemá byť recept na správanie, ale nádej,“ uzatvára autorka.
SilviaStruhárová