Prízemie ubytovne v nitrianskych Krškanoch je už takmer zaplnené. Niektoré rodiny ešte majú na chodbe nábytok, ktorý sa im nezmestil do malých izieb. Zo Šale im ho previezla Avia, ktorú zabezpečil mestský bytový podnik. Ľudia sa museli dopraviť sami.
„My sme prišli medzi prvými,“ hovorí Jana, matka šiestich detí vo veku 13, 12, 4, 3, 2 roky, najmladšie má iba 10 mesiacov. Vysvetľuje, že ona k neplatičom nájomného nepatrí, do Nitry sa dostala „na výnimku“. „V Šali sme päť rokov bývali po podnájmoch, istý čas sme žili aj v azylovom dome. Nakoniec sme od primátora dostali možnosť ísť do Krškán - ani sme nevedeli, kde to je.“ Jana priznáva, že keď po prvýkrát stála pred svojím novým domovom, plakala. Nebola sama - slzy vraj stekali aj po mužských tvárach. „V Šali zostali naši pribuzní, známi, niektorí tam mali prácu, deti tam chodili do školy,“ zhodujú sa ľudia z ubytovne, ktorí v Krškanoch nie sú vítaní. Miestni obyvatelia z nich majú obavy.
„V noci ani nespím, neviem, čo s nami bude. Ja sa starám o deti, muž je nezamestnaný, mesačne dostaneme menej ako sú poplatky v ubytovni. Teraz nám osemtisíc na nájomné požičali rodičia, no čo bude ďalej?“ – pýta sa 35-ročná Jana a ostatní jej pritakávajú. „Čo vyrastie z mojich šiestich detí? Ja ich učím, aby chodili do školy, aby nekradli a neklamali. No Marek a Lucia (13, 12) kvôli neustálemu sťahovaniu vystriedali za pár mesiacov už tri školy. Tu v Nitre to bude štvrtá. Zostali z nich päťkári. Ale sociálnu kurátorku to nezaujíma, povedala, že si zvyknú. Keď takto budeme žiť, viete, čo bude z môjho syna? Basista. A z mojej dcéry čo bude, keď ju nechám takto zdivočiť? Viete, aká je pekná? Ani nepoviete, že je Cigánka...“ - opisuje nám Luciu, ktorá je v tom čase mimo ubytovne. Išla aj s kočíkom do nitrianskej nemocnice, kde jej kamarátka (tiež obyvateľka ubytovne) pred niekoľkými dňami porodila. „Ako sa tu bude starať o bábätko?“ – pýta sa Ján, otec mladej mamičky. Ešte donedávna obýval aj s celou rodinou dvojizbový byt v Šali, z ktorého musel kvôli dlhom odísť. „Predminulú sobotu prišli čierni policajti. Doniesli mi papier od primátora, že sa v stredu máme sťahovať do Krškán. Mám päťdesiat rokov, zostal som bez roboty, nikoho tu nepoznám, netuším z čoho budeme žiť. Keď všetko poplatíme, zostane nám päťsto korún na mesiac.“
K nákladom treba pripočítať aj cestovné do Šale, kde sa chodia nezamestnaní hlásiť na úrad práce a sociálnych vecí. „Autobus tam a späť vyjde 110 korún. No sľúbili, že nám v Nitre vybavia prechodný pobyt, aby sme už nemuseli cestovať,“ dozvedáme sa od ľudí, ktorých to stále ťahá do Šale.
„Tisíckorunové nájomné treba platiť aj za toto dvojmesačné bábätko,“ ukazuje nám Helena svojho vnuka Samuela, pospávajúceho v kočíku. „Už týždeň nie je okúpaný. Mal by sa kúpať vo vani, ale tu sú len dve sprchy. Keď sa minie teplá voda, treba čakať na jej zohriatie niekoľko hodín. Včera som malému aspoň poutierala ruky a plienka bola celkom čierna. Jeho veci máme stále vo vreci, nie je ich kde vyložiť, skrine sa do izby nezmestia,“ sťažuje sa. Tvrdí, že navyše príde aj o prácu v Šali. Nemá peniaze na to, aby denne investovala do cestovného.
Podľa zmluvy platia podnájomníci na osobu a mesiac tisíc korún bez DPH, v čom sú zahrnuté aj ceny za energie. Nájomné je splatné vopred v hotovosti, za každý omeškaný deň narastá o ďalších sto korún. V zmluve sa okrem iného uvádza aj to, že sú podnájomníci povinní hradiť a vykonávať, respektíve zabezpečiť maľo-
vanie bytovky, dezinfekciu, dezinsekciu, deratizáciu, opravu zástrčiek, zásuviek, vodovodných batérií či splachovacích zariadení... Ak nájomné nezaplatia včas, je to dôvod na výpoveď – tá je platná nasledujúci deň po oznámení. Nárok na náhradné ubytovanie nemajú.
„Keď k tomu príde, netušíme, čo urobíme, radšej na to ani nemyslíme,“ zhodli sa obyvatelia ubytovne. Ich osud je vraj pre neplatičov v Šali výstrahou.
MiriamHojčušová