Vydanie Veľkej knihy slovenských rozprávok bolo v stredu podvečer dôvodom na stretnutie so spisovateľom a literátom Ľubomírom Feldekom. Pri predstavovaní reprezentatívnej publikácie v kaviarni Andreja Bagara v Nitre mu asistovala jeho dcéra, muzikálová speváčka Katarína Feldeková.
„Slovensko nebolo v dejinách päťsto rokov, práve preto muselo byť v tak dlhom čase aspoň v rozprávkach. Až potom, keď rozprávky napísali nás, sme ich mohli začať písať my, spisovatelia. Slovenská rozprávka je viac ako žáner, stelesňuje náš mýtus,“ kon-
štatoval Feldek.
Vybral a do modernej podoby prerozprával pol stovky našich pôvodných klasických a historických literárnych diel - Ako šlo vajce na vandrovku, Dvanásť mesiačikov, Hlúpy Jano, Hneváte sa?, Kráľ času, Mahuliena zlatá panna, Nebojsa či O troch grošoch. Súčasne vyšli aj v češtine, zušľachtené mnohovravnými ilustráciami Petra Uchnára - žiaka zosnulého dvorného Feldekovho ilustrátora Albína Brunovského.
Myšlienka vytvoriť Veľkú knihu slovenských rozprávok sa, paradoxne, zrodila v Prahe. Pri ich písaní sa vraj autor cítil zázračne - ako reštaurátor duchovného a umeleckého dedičstva desiatok predchádzajúcich pokolení rozprávačov čarovných a poučných príbehov. V každej z nich objavil niečo skryté: „Prekrásnou slovenskou ľudovou rozprávkou je napríklad Čert v službe. Hovorí o tom, ako čert ukradne drevorubačovi posledný kúsok jedla. Potom príde do pekla a pochváli sa tým Luciferovi. No jeho „šéf“ ho za to vyhreší a pošle späť k drevorubačovi na rok slúžiť. A ten ho napokon pri rozlúčke pokladá za anjela…“ vraví prozaik, básnik, prekladateľ, autor divadelných hier a kníh pre deti a mládež v slovenčine i češtine Ľubomír Feldek.
SilviaStruhárová
