Ďalšie obvinenie z trestného činu úžery vzniesol vyšetrovateľ voči manželským párom z Marcelovej neďaleko Komárna. Celkom je obvinených osem ľudí z obce. Iné dva manželské páry čelia okrem toho aj obvineniu z trestného činu vydierania.
K marcelovským Rómom priviedlo políciu vykrádanie neďalekých chát. Už roky je verejným tajomstvom, že úžera v Marcelovej prekvitá. Rómovia však vypovedali, že nekradli z vlastnej vôle a lup si nenechali. „V deň sociálnych dávok zastalo pred poštou červené auto a vystúpili z neho manželia s poznámkovým blokom. Dlžníci mužovi odovzdali splátku s úrokom a žena si to zaznamenala. Dlžníkovi nezostávalo nič iné, iba si od úžerníka znova požičať,“ rozpráva staršia žena.
Dlho o tom Rómovia mlčali. „Bolo ich treba presvedčiť, aby našli odvahu povedať pravdu. Trpezlivo sme im vysvetľovali, že niekto zneužíva ich chudobu. Boli vystrašení,“ hovorí náčelník obecnej polície Jaroslav Záhradník.
Polícia dnes eviduje trinásť poškodených Rómov, no predpokladá, že ich je viac. Má v rukách záznamy o pôžičkách a úrokoch, ktoré sa našli v nadštandardne vybavených domoch obvinených. „Žiadali od svojich obetí úrok vo výške od tridsať do stoštyridsať percent. Napríklad za požičaných tisíc korún museli vrátiť o osemsto korún viac a za požičaných tisícpäťsto korún zaplatili o dvetisíc korún viac,“ povedal nitriansky krajský policajný hovorca Miloš Fábry.
„Sedia v base nevinne,“ rozhorčene vraví Sidónia Kalmanová. „My sme rodina jednej z dvojíc. Oni nepožičiavali peniaze. Predávali iba mäso po sto korún za kilogram. Chodili si ho kupovať aj bieli. Ľudia, ktorí vypovedali proti nim, klamali.“
Miestna predavačka nám potvrdzuje, že o úžerníkoch vie v obci každý: „Veď medzi nimi žijeme. Keď u nás v potravinách nakupujú, odchádzajú s plnými košmi, kým ostatní Rómovia majú sotva na chlieb a mlieko.“
Štyridsiatnik na bicykli nás odbil slovami, že keď súhlasili s vysokým úrokom, tak je to ich problém.
„Úžerníkom platíme už päť či šesť rokov,“ rozpráva nedôverčivo mladá Rómka. „Moji susedia platia mesačne päťtisíc korún, ja po tisícke. K pôžičkám nás dohnal hlad. Po úprave sociálnych dávok sa naša chudoba ešte viac prehĺbila. Nemáme peniaze ani na autobus, aby sme mohli ísť vybavovať príspevok na sociálny úrad. Oblečenie si nemáme za čo kúpiť, vyberáme si ho z kontajnerov. Už nevládzeme platiť také vysoké úroky.“
Keď žena vyšla na ulicu, aby sa s nami porozprávala, ostatní Rómovia boli v strehu. V okne sa vlnila záclona a za najbližším rohom sa združovali jej súputníci. „Žijeme teraz v strachu. Vyhrážali sa nám, že nás zbijú, iných chcú dokonca zabiť. Chodíme von iba v skupinách.“
Viacerí obyvatelia Marcelovej pripustili, že ešte niekoľko úžerníkov je na slobode.
- bej, tom -
