Napriek tomu, že ľudia na vidieku chovajú doma stále menej ošípaných, mnohí si kúpia pol prasaťa alebo aj celé. Sami si vyrobia pochúťky, z ktorých mnohé v obchode nedostať. „Zabíjačku” si tak niektorí doprajú aj v mestských bytoch.
„Kedysi sa prasa zabíjalo už o tretej hodine ráno, aby sa všetko do večera stihlo spracovať,” povedala nám šesťdesiatročná Margita Benďáková z Výčap-Opatoviec, u ktorej sa minulý týždeň „zabíjalo”. „Prasce boli kedysi menšie a mali viac sadla, aby bolo čo najviac masti. Dnes sú v móde mäsovejšie fajty. Ešte do sedemdesiatych rokov na zabitie domácej ošípanej dával povolenie národný výbor. Po vojne sa štátu odvádzala aj čiastka v podobe masti, neskôr časť kože, ktorú nazývali krupón.”
Napriek tomu, že neexistovali mrazničky a chladničky, s uskladnením výrobkov ľudia vraj nemali problém. Veľa sa skonzumovalo už počas zabíjačky, ktorej sa zú-častnili niekedy aj dve desiatky členov rodiny. Večer prišli aj ďalší z dediny, prezlečení za strašidlá. Priniesli si prázdne hrnce, hrkotali v nich varechami a domáci hádali, kto to môže byť.
Zabíjačka končila neskoro v noci. Z vnútorností vyrobili jaternice, tlačenku, žobračiu kašu, z mäsa klobásy. Z čerstvého mäsa uvarili kapustovú polievku. Slaninu vytopili na masť a získali čerstvé oškvarky. Časť mäsa a slaniny vyúdili. Väčšinu mäsa a výrobkov, ktoré neboli trvanlivé, rozdali v rodine. Preto sa zabíjačky robili v dedine postupne, aby mali čerstvé mäso od decembra do fašiangov. V prvých povojnových rokoch neboli na dedinách mäsiarstva, preto si ľudia pripravovali domáce údené aj na Veľkú noc. Žobračiu kašu zas pripravovali pre chudobných, ktorí prichádzali do domov, kde sa zabíjalo. Príprava žobračej kaše bola jednoduchá - pomiešali uvarené krúpy s krvou a dovarili. Žobračia kaša je pochúťkou aj dnes, ale pridáva sa do nej ešte pomleté varené mäso. Ďalšou miestnou špecialitou je čerstvé chrumkavé ucho a pečené rebrá, ktoré sa podávajú na obed.
Dnes sa prasa opaľuje plameňom z propán-butánovej plynovej fľaše, kedysi otiepkami slamy. Mäso do klobás a jaterníc sa krájalo ručne, neskôr na mäsovom mlynčeku. V súčasnosti je samozrejmosťou mlynček s elektromotorom. Klobásy a jaternice sa plnili do umytých tenkých a hrubých čriev prasaťa cez veľký roh z kravy. Dnes sú na to vyrobené špeciálne plničky. V mäsiarstve dostať kúpiť hovädzie a bravčové črevá, aj umelohmotné obaly na tlačenku. Tú predtým dávali do umytého žalúdka. Paprčky a kože odložili na huspeninu, chvost uvarili v kapustovej polievke. Z prasaťa sa zužitkovalo všetko, dokonca aj močový mechúr. Ten nafúkali, pevne zaviazali a deti mali parádnu futbalovú loptu.
JolanaČuláková
