Malotriednu školu s vyučovacím jazykom maďarským v Šalove pravdepodobne zrušia. Chodia do nej iba rómske deti, ktoré asi do inej školy chodiť nebudú. Najbližšia je totiž v dvanásť kilometrov vzdialených Želiezovciach. Iba mesačné cestovné by ich stálo 250 korún. Podľa starostu Ľudovíta Kassaia nemá obec v pokladnici 150-tisíc korún na dofinancovanie školy. „Je to citlivá záležitosť, stále hľadáme riešenie,“ dodáva.
„Tento rok sa dochádzka detí výrazne zlepšila. Každé vymeškanie hlásim obci a sociálnemu úradu. Za veľké vymeškanie školy rodičom hrozí, že nedostanú priamo do rúk sociálne dávky,“ hovorí učiteľ František Dulai, ktorý pracuje v škole už 17 rokov. Voľakedy do nej chodili aj Nerómovia, dnes iba Rómovia. Kým učí prvákov čítať, štvrtáci robia písomné cvičenia. Keď chce školákov motivovať, aby sa učili abecedu, tak im povie, že si budú môcť prečítať názov filmu, ktorý pôjde v televízii. Škola nie je uzatvorená, rodičia do nej nakuknú aj počas vyučovania.
Fratišek Dulai sa naučil poznať mentalitu rómskej komunity. „Keď chcem, aby sa učili na pracovnom vyučovaní prišívať gombíky, tak im musím doniesť ihlu a niť. Sám si ju nedonesie nikto. Keď je treba zbierať odpadky, idem príkladom a deti vyzývam, aby ma nasledovali. Odpovedám im aj na otázku, prečo musia v škole pracovať, keď doma nepracujú. Raz som im ukázal, ako sa sadia zemiaky. Keď vzišiel iba jediný, schovaný v burine, zistil som, že jeden z chlapcov ich hneď po zasadení vyhrabal. Keby som s deťmi nehrával futbal, nebol by som učiteľom,“ hovorí. Rodičia rómskych detí mu nikdy nepoďakovali, rómske deti mu nikdy na konci roka nepriniesli kvety. Odmenou je, že ho táto komunita ako Neróma akceptuje. Potešilo ho, keď jeho žiačka skončila školu v Šalove s dvomi dvojkami a rovnaké vysvedčenie mala aj v piatom ročníku v Želiezovciach.
„Učiť rómske deti na malotriedke je naozaj ťažká práca,“ súhlasí s nami a prirovnáva ju k bežeckému maratónu. František Dulai totiž behal maratón v Košiciach, New Yorku, Budapešti, Bostone, Prahe a Berlíne. Zo Želiezoviec do Šalova a späť chodí na bicykli alebo behá. Aj keď je vonku mínus dvadsať alebo fujavica.
Keď učiteľ zazvoní ručným zvončekom na veľkú prestávku, deti sa rozbehnú do neďalekého obchodu. „Musím im to umožniť, želali si to ich rodičia,“ vysvetľuje pedagóg. - bej-
