Existencia Detského rehabilitačného centra v Nitre pre deti s poruchami centrálneho nervového systému je ohrozená. Všeobecná zdravotná poisťovňa totiž výrazne redukuje dĺžku pobytu detí a centrum lieči takmer všetkých jej poistencov. Oklieštený pobyt je pre dieťa nedostatočný, pre rodičov nevýhodný a pre neštátne zariadenie likvidačný. Mnohé z detí možno skončia v ústave.
Rehabilitačné sanatórium na Krčméryho ulici má pre deti do roka ambulanciu a pre deti do ôsmich rokov stacionár. Rodičia nosia deti najmä na dopoludňajší pobyt, kde sa im venujú odborníci. Dostávajú denne rehabilitačné procedúry, cvičia ich reč či motoriku. Učia ich povedzme spájať dva body, kresliť slimákov, chodiť pomocou trojkolky, určovať farby a geometrické tvary. Ale aj sebaobsluhu, chôdzu trojkolkovými chodítkami a barličkami. „Deti sa k nám tešia, matky aspoň trocha odbremeníme, niektoré sa tak môžu aj zamestnať,“ hovorí detská sestra Ingrid Henčeková.
Poisťovňa doteraz preplácala trojmesačné pobyty, ktoré sa predĺžili, ak si to zdravotný stav dieťaťa vyžadoval. Podľa novej smernice majú deti nárok iba na dva štrnásťdňové pobyty ročne. „Prvý týždeň by sa deti iba adaptovali a sotva by sa nadstavili na režim, už by museli ísť domov. Nestačilo by im to a ani my by sme nevideli výsledok svojej práce. S postihnutým dieťaťom treba pracovať neustále. Treba reagovať na jeho zmeny, striedať a dopĺňať terapeutické postupy,“ hovorí riaditeľka Valéria Lourensová. Dodáva, že ak sa smernica naplní, zariadenie, ktoré má desať zamestnancov, neprežije.
„Ľuboško sa narodil s rázštepom chrbtice. V pôrodnici mi povedali, že z neho nič nebude, aby som ho dala do ústavu. Po štyroch rokoch cvičenia v centre chodí. Od kolien dole má ochabnuté svalstvo, ktoré mu v stacionári cvičením spevňujú. Doma cvičiť nechce,“ hovorí Zlata Depešová. „Mojej dcérke s kombinovaným postihnutím pobyty tiež pomáhajú. V zariadení úplne ožije. Bolo by mi ľúto, keby zostala doma,“ hovorí Iveta Oravcová.
Zariadenie je vybavené špeciálnymi pomôckami a guličkovými bazénmi, polohovateľnými stoličkami či stoličkami so štuplíkom, z ktorých sa postihnuté deti nezošmyknú. Všetky pomôcky kúpili sponzori.
Rodičia detí, ktoré stacionár navštevujú, napísali list riaditeľovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne, v ktorom nesúhlasia s obmedzovaním pobytov. „Postihnutým deťom už nebude poskytovaná adekvátna dlhodobá liečba, čím strácajú šancu zariadiť sa do života ako plnohodnotní ľudia. Takto sa vyrába ďalšia generácia invalidov a ťažko telesne postihnutých, ktorí budú odkázaní na starostlivosť štátu,“ píše sa v liste. O pomoc požiadali aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Tento problém sa totiž týka všetkých podobných zariadení na Slovensku, ktorých je asi dvadsať.
Nová smernica nadobudla platnosť prvého januára, no deti sú v zariadení na pobytoch ešte po starom. Na otázku, či ich poisťovňa preplatí, nám vedenie nitrianskej pobočky Všeobecnej zdravotnej poisťovne nedalo odpoveď. Povedali iba toľko, že zmluvný vzťah so zariadením naďalej trvá a odkázali nás na generálne riaditeľstvo do Bratislavy. Ich vyjadrenie sa nám do uzávierky nepodarilo získať. - bej-
