Vláda v utorok schválila poplatky za vysokoškolské štúdium. Ak návrh zákona schváli parlament, študenti vysokých škôl budú platiť školné od 3600 do 21 900 korún ročne. Výšku poplatkov určia jednotlivé univerzity, očakáva sa, že tie menej atraktívne budú lacnejšie. Poplatky sa však môžu odlišovať aj v rámci jednej univerzity.
Rektor Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre Daniel Kluvanec o výške poplatkov ešte neuvažoval, pretože očakáva, že parlament zákon v navrhovanej podobe neprijme. „Ľutujem, že vládne návrhy zákonov interpretujú médiá ako schválené zákony. Návrh smerujúci k spoplatneniu vysokoškolského štúdia považujem za ďalší atak na sociálne istoty občanov,“ konštatuje Kluvanec.
Ako jeden z mála rektorov na Slovensku návrh od začiatku podporoval rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) Imrich Okenka. „Považujem to za systémové riešenie,“ hovorí rektor. Okenka sa neobáva odlivu študentov do zahraničia, napríklad do Čiech, kde je štúdium bezplatné. „Aj české univerzity sa skôr či neskôr nasýtia,“ tvrdí Okenka. „Na slovenských školách sa zvýši kvalita, pretože súčasne s poplatkami vznikne konkurenčné prostredie a univerzity sa budú musieť správať trhovo,“ vysvetľuje Imrich Okenka.
Rektor UKF Kluvanec má ale iný názor: „Mladí ľudia budú kalkulovať s možnosťou štúdia v iných krajinách, lebo celkové finančné nároky na ich štúdium v zahraničí môžu byť nižšie ako na Slovensku. Ak sa zrealizujú predstavy vlády, študent dennej formy bude platiť za štúdium asi tisíc korún a na ostatné náklady minie osemtisíc mesačne. S touto reformou nesúhlasí ani akademická obec a ani jeden z reprezentačných orgánov vysokých škôl,“ dodáva Daniel Kluvanec.
Proti poplatkom sú najmä študenti, ktorí sa obávajú, že nový Študentský pôžičkový fond nebude fungovať podľa predstáv vlády. Poukazuje sa predovšetkým na to, že nikto doposiaľ nevypracoval analýzu sociálnej situácie študentov a prípadného zavedenia poplatkov najmä na stredné vrstvy.
Podľa Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) Ústava garantuje bezplatné vysokoškolské štúdium. „Poplatky vytvoria veľkú psychologickú bariéru pre študentov zo sociálne slabších vrstiev. Znevýhodnená tiež bude veľká skupina študentov, ktorí nebudú poberať sociálne štipendium. Študenti si budú vyberať školy podľa výšky školného a nie podľa ich záujmu. A vôbec nepochybujeme o tom, že nastane veľký odliv mozgov do zahraničia,“ hovorí členka ŠRVŠ Lucia Korytková.
Študenti obviňujú štát, že sa svojím konaním zbavuje zodpovednosti a prenáša ťarchu financovania na študenta a jeho rodinu. Napriek tomu sa doposiaľ nekonali žiadne demonštrácie. „My štrajk nevyvolávame, musí vyjsť zospodu. Na Slovensku ale študenti nie sú veľmi revoluční,“ dodáva Korytková.
Aj časť gestorov jednotlivých odborov je proti poplatkom. Nulu presadzovali predovšetkým gestori menej atraktívnych odborov, ktorým po zavedení školného hrozí zánik. Zákon však s nulovým školným a inými výnimkami nepočíta.
Podľa rektora SPU Okenku vznikne spoplatnením sociálne spravodlivejší systém, ktorý by nemal dávať peniaze každému tak, ako sa to dialo doteraz. „Štát finančne podporoval aj ľudí, ktorí bývali v Košiciach a vďaka „vzdialenostnému“ systému prideľovania miest na internátoch dostali ubytovanie napríklad v Nitre, ale nikoho nezaujímalo, že sa na ten internát doviezli v najdrahších Mercedesoch,“ ilustruje Imrich Okenka. Uvažuje, že SPU uplatní princíp - nižší ročník, menšie poplatky.
Tomáš Holúbek
