Ako chovatelia zvierat sa musia oficiálne zaregistrovať aj osoby, ktoré majú doma viac ako jeden kus hydiny, exotické a okrasné vtáctvo, dravce, pštrosy či holuby. Stihnúť by to mali do 13. februára. Väčšina ľudí to však ani netuší...
„Registrácii podliehajú aj osoby, ktoré vlastnia viac ako jednu ošípanú, viac ako štyri ovce alebo kozy, respektíve vzájomnú kombináciu oviec a kôz v celkovom počte viac ako štyri zvieratá,“ dopĺňa Jozef Stančík z oddelenia životného prostredia na nitrianskom mestskom úrade. „Chovatelia s trvalým bydliskom v Nitre sa môžu zaregistrovať u nás (číslo dverí 419) alebo na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe,“ dodáva.
Podobné je to aj v jednotlivých obciach, kde sa ľudia môžu obrátiť na svoj obecný úrad. Napríklad vo Výčapoch-Opatovciach sa im to rozhodli ešte viac uľahčiť – miestni poslanci by údajne mali navštíviť jednotlivé domácnosti a zvieratá osobne spísať.
„Je to ďalšia zbytočná byrokracia. Načo chce kto vedieť, či máme doma pre vlastnú potrebu zopár sliepok alebo dve prasiatka? A už úplne absurdné mi pripadá hlásiť, že niekto chová andulky...“ - aj takéto reakcie sme si vypočuli od ľudí, ktorí majú strach, že štát bude od nich pýtať ďalšie dane. Kompetentní uisťujú, že o peniaze vôbec nejde. „Súpis chovateľov súvisí so vstupom Slovenska do Európskej únie, kde sa venuje veľká pozornosť poľnohospodárskej problematike z pohľadu ochrany spotrebiteľa ako aj možnosti šírenia nákaz zvierat. Konečným cieľom registrácie je práve bezpečnosť potravín,“ hovorí Jozef Stančík.
Údaje, ktoré mestský, respektíve obecný úrad získa, postúpi ďalej veterinárom. Tí sa potom s chovateľmi skontaktujú a poskytnú im informácie ako ďalej postupovať. V prípade ošípaných, oviec a kôz bude viesť Štátny plemenársky ústav centrálnu evidenciu – tak, ako je to u hovädzieho dobytka. Každá „farma“ dostane registračné číslo, označeniu sa nevyhnú ani zvieratá (číslo bude vo forme tetovania alebo „náušnice“). Majiteľ ošípaných, kôz a oviec bude povinný hlásiť plemenárom každú zmenu, ako je narodenie mláďaťa, predaj, utratenie či kúpa, a to písomne väčšinou do siedmich dní. Ak sa niekde vyskytne ochorenie, ako je napríklad BSE či mor ošípaných, nebude problém vyhľadať zdroj nákazy.
„Chovatelia hydiny a vtáctva to majú jednoduchšie – tieto zvieratá nebudú centrálne evidované ani označené. Nahlásiť ich však treba. V opačnom prípade hrozia sankcie,“ informuje Stančík.
Prehľad o tom, kto chová v Nitre hospodárske zvieratá, mestský úrad nemá. „Vieme o nich len vtedy, ak nás volajú kvôli susedským sporom. Pred niekoľkými rokmi sme napríklad na Zobore riešili konflikt kvôli capkovi. Susedia sa sťažovali, že zapácha, preto ho majiteľ musel dať preč,“ povedali nám na mestskom úrade.
MiriamHojčušová