Jazdeckú a chovateľskú sezónu ukončili v Národnom žrebčíne v Topoľčiankach dňom otvorených dverí. V tomto zariadení rezortu pôdohospodárstva chovajú od roku 1921 lipicanov, huculov a arabov ako génovú rezervu Slovenska a celej Európy. Neskôr k nim pribudol športový kôň slovenský teplokrvník. „Štyri plemená v jednom žrebčíne nikde inde v Európe nenájdete. Ide o raritu,“ zdôrazňuje riaditeľ Michal Horný.
V žrebčíne je 550 koní, ktoré majú tristo až päťsto rokov starý rodokmeň. Osemdesiat z nich je určených na predaj. Kupujú ich najmä chovatelia z Nemecka, Rakúska či Talianska, aj napriek tomu, že koní je na svetovom trhu veľa. Už sa objavujú aj solventní domáci kupci, ktorí majú záujem o geneticky vzácne zvieratá a svojim deťom môžu zaplatiť dobrých trénerov. Žrebčín zamestnáva profesionálnych jazdcov, ktorí učia kone jazdiť. Vo výcviku je vyše dvadsať jedincov, ktoré by mali neskôr reprezentovať. Zvyšné majú zachovať rod. Tento rok sa v Topoľčiankach narodilo vyše sto žriebät.
Ošetrovateľ Ladislav Juspa hladká slovenského plnokrvníka Alfa. Keď chce, aby zapózoval pred fotoaparátom, ponúkne mu mrkvu. Má päť rokov a už dva roky denne trénuje. Odborníci obdivujú jeho danosti na preskokové jazdenie a krásnu čokoládovú farbu. Po základnom výcviku pôjde na výkonnostné skúšky. Tie rozhodnú, či bude reprezentovať žrebčín, alebo sa postará o ďalšie potomstvo.
V Topoľčiankach sa chovali kone už za Rakúska-Uhorska. Chodil ich tam obdivovať aj prvý československý prezident Tomáš G. Masaryk, ktorý mal letné sídlo na tamojšom zámku. Vraj si z nich nekúpil ani jedného, vozil si vlastné z Prahy. - bej -