Druholigoví futbalisti FC Nitra v jesennej časti sezóny 2003/04 určite nenaplnili nielen predstavy vedenia klubu, ale ani fanúšikov. Ich súčasná trinásta priečka, ktorá zatiaľ znamená zostup, je ďaleko za cieľom, aký pred nich pred začiatkom novej sezóny postavilo vedenie klubu.
„Je to pravda, pretože po celkom dobrej jarnej časti a letnom doplnení kádra o Bubenka, Lovása a Babica - na viac nákupov nebolo financií - sme očakávali v jesennej časti výkonnostný posun dopredu a umiestnenie niekde v okolí piateho miesta. Žiaľ, stal sa pravý opak a mužstvo sa začalo v tabuľke prepadávať stále nižšie a nižšie,“ pustil sa do hodnotenia nitrianskeho jesenného vystúpenia súčasný lodivod Zoltán Molnár, ktorý prvých deväť kôl presedel na stoličke prezidenta klubu. „Obdobie, keď bol trénerom Jozef Šuran, si hlbšie hodnotiť netrúfam, no dá sa povedať, že mužstvo pod jeho vedením hralo doslova katastrofálne. Hráči sa akoby báli na ihrisku niečo vymyslieť, ich ochota nechať na ihrisku maximum síl bola slabá, a pritom mali na serióznu prácu vytvorené všetky potrebné podmienky.“
Čo sa teda zmenilo po jeho príchode na post trénera? „Mnohé. Okrem toho, že sme nazbierali viac bodov, hráči aj úplne inak bojovali za nitrianske farby. Je treba povedať, že po mojom príchode k mužstvu som zmenil tréningový systém a v zostave poprehadzoval zopár postov. Snažil som sa vliať hráčom viac sebadôvery, čo sa mi nakoniec aj podarilo. Dôležité bolo aj to, že tri dni po mojom príchode k mužstvu sme dokázali vyhrať v Košiciach. Som presvedčený, že po všetkých spomínaných zmenách šli takmer všetci hráči výkonnostne nahor. Začali viac behať, čím dostali súpera pod tlak a vytvárali si šance. Žiaľ, doplácali sme na ich využívanie. Aj preto sme iba remizovali doma s Podbrezovou a prehrali zápasy v Ličartoviach i Vranove. Práve vo Vranove sme mali toľko šancí, že sme mohli celkom v pohode vyhrať, lenže kým my sme boli v koncovke neplodní, domáci zase veľmi efektívni. V zimnej prestávke sa budeme musieť zamerať najmä na to, aby sme získali nejakého kvalitného zakončovateľa, pretože v jarnej časti chceme ísť v tabuľke jednoznačne vyššie. V kádri plánujeme navyše príchodom nových hráčov zvýšiť konkurenciu najmä do kvality.“
A ktorí hráči Zoltána Molnára v jesennej časti uspokojili či sklamali najviac? „Pretože som vo funkcii prezidenta nevidel všetky zápasy a nemal som možnosť zasiahnuť do práce mužstva, hodnotiť budem iba „mojich“ šesť kôl. Ako som povedal, všetci hráči šli výkonnostne nahor, takže nesklamal ma nikto. Príjemne ma prekvapila stredová formácia a v nej najmä Očovan s Kóňom, po horšej prvej polovici súťaže sa v posledných zápasoch dostal do veľmi dobrej formy Bubenko. Pochváliť môžem aj Mojského, od ktorého i napriek tomu stále očakávam viac. V dobrej fazóne chytali aj brankári Peškovič so Seneckým, spokojní však môžeme byť aj s obrancami. Spomenul som síce iba niekoľko mien, no za šesť posledných kôl si pochvalu zaslúži celé mužstvo. Škoda, že takto nehralo počas celej jesene, lebo výkony z nich by ho určite dostali do popredia tabuľky.“
JOZEFUHLÁRIK