Meno obete najskôr nepoznali
O vražde sa polícia dozvedela prakticky náhodou, ke monitorovala skupinu obchodníkov so ženami. Pri vekej razii v apríli 2002 viacerých z nich zadržala. Boli medzi nimi aj dvaja vrahovia, to však v tej chvíli nikto netušil. Až následne sa policajti dopouli zaujímavú informáciu - páchatelia si vraj mysleli, že ich „berú“ kvôli vražde dievaa. Vyšetrovanie sa teda rozbehlo aj týmto smerom. „Mali sme podozrivých aj motív, no meno obete ani jej telo nie,“ hovorí nitriansky vyšetrovate. Mozaika sa však postupne zaala dopa a bolo len otázkou asu, kým vypláva na povrch strašná pravda.
„Pri jednej z domových prehliadok sme našli úradný dokument, vydaný v zahranií, z ktorého sa dalo zisti krstné meno Martina,“ prezradil nám vyšetrovate. Bydlisko a dátum narodenia však absentovali. Osoba uvedeného mena nikomu nechýbala, nikto nehlásil jej nezvestnos. Vzhadom na skomolené priezvisko nenašli policajti odpove ani v evidencii obyvatestva. Oslovili teda Interpol aj našich policajných pridelencov na rakúskom vevyslanectve. Nakoniec sa k menu predsa len dopracovali - ukázalo sa, že zavraždenou ženou by mala by Martina O. z Nitry, narodená v roku 1976.
Návod na vraždu dal priamo z väzenia
V utorok 28. októbra polícia zadržala Mareka L. (1981), jedného z troch údajných vrahov. Predviedla ho z hraniného priechodu Nová Bošáca. Ke mu ukázali Martininu fotku, nezapieral. Oznail aj miesto, kde leží jej bezduché telo. Údajne rovnaké miesto neskôr ukázali i jeho dvaja súrodenci – brat Juraj (1980) a sestra Katarína K. (1978). Tú na výsluch predviedli rovno z vyšetrovacej väzby, kde sedí kvôli lúpeži.
V prípade figuruje aj štvrtá osoba – Katarínin manžel Maroš (1972), ktorý sa momentálne nachádza v zahranií. Práve v jeho hlave vraj skrsla myšlienka zbavi sa Martiny. Mala totiž svedi v Rakúsku o jeho obchodoch so ženami. Údajne toho vedela dos, ve ona sama musela vo Viedni šapa chodník. Priamo spoza viedenských mreží, kde pred tromi rokmi akal vo vyšetrovacej väzbe na proces, tlmoil Maroš svoj nápad manželke. Mohol ju s ním oboznámi osobne, mal totiž dvakrát do týžda povolené návštevy. Nieo dokonca „hodil“ aj na papier. Polícia ale zatia nechce túto korešpondenciu konkretizova.
Maroš by sa mal momentálne nachádza v Taliansku vo výkone trestu, kde ho na základe medzinárodného zatykaa vydali Rakúšania. Poda rozsudku si má trest odpykáva do roku 2004. „No nie je vylúené, že mohol by podmienene prepustený o nieo skôr. Odpove žiadame cestou Interpolu,“ hovorí vyšetrovate.
Provizórny hrob zaažili kmeom stromu
Ako sme už uviedli, z vykonania vraždy sú obvinení traja súrodenci. Všetci sa narodili v Nitre (jeden z nich mal práve v de zadržania narodeniny), trvalý pobyt však majú v Leviciach. Bývali tam aj v ase vraždy. Na dátume jej spáchania sa zatia nevedia dohodnú – jeden tvrdí, že sa tak stalo v decembri 2000, iný, že v januári 2001.
Katarína a jeden z jej bratov sa poda polície dlhodobo podieali na obchodovaní so ženami. V apríli 2002 boli pri spomínanej razii zadržaní a vzatí do vyšetrovacej väzby (o vražde ešte polícia nevedela). Neskôr boli prepustení, ich trestné stíhanie pokraovalo na slobode. Katarína sa za mreže ale onedlho vrátila znovu – tentokrát kvôli lúpeži.
Súrodenci vraj vinu zhadzujú jeden na druhého. Juraj tvrdí, že sa do prípadu zaplietol len náhodou. Bol vraj v nesprávnom ase na nesprávnom mieste. Zdá sa, že obe išla s páchatemi dobrovone. Objavili sa informácie, že ju vylákali z diskotéky – prisúbi jej mali vyplatenie peazí. Potom ju približne týžde držali na dvoch miestach – v chate pri Novom Meste nad Váhom a vo svojom byte v Leviciach. Dievina vtedy ešte zrejme netušila, o jej hrozí. Nakoniec jej povedali, že ju zavezú domov – do Nitry, kde v tom ase bývala v azylovom dome. Namiesto toho ale auto zatiahli na lesnú cestu, smerujúcu k rekreanej oblasti v katastri aradíc (okres Zlaté Moravce). Nachádza sa len zopár stoviek metrov za motorestom Zubor. Bola už noc. „Najskôr ju škrtili, potom sa motúz pretrhol,“ povedali nám na polícii. Dieva volalo o pomoc, o vraj jeden z páchateov komentoval cynickými poznámkami. Obe, bojujúcu z posledných síl o život, chladnokrvne umlali údery do zadnej asti hlavy. Vrahovia použili lopatu alebo rý. Náradie si priviezli v kufri auta, aby mohli telo zakopa. Údajne ho uložili do jamy, ktorá zostala po vyvrátenom kmeni stromu. Ten nakoniec položili navrch.
Vedeli, ako sa živí
„Mala krásne bledomodré oi a dlhé ierne vlasy. Bolo to také tiché dieva, slušné, nekonfliktné. Bývala u nás asi rok. Najskôr s jedným Rómom, ke ho však zavreli na osem rokov, zostala sama. Obas prespala aj u sestry,“ spomína si na Martinu Eva Kopická, správkya nocahárne. Neplatí v nej taký prísny režim ako v susednej ubytovni azylového domu. udia sem prichádzajú iba prespa, nikomu nemusia vysvetova, o robia poas da. A tak to bolo aj s Martinou: „Raz prišla a raz odišla. Niekedy sa po u zastavili autom a vrátila sa až po týždni. Vedeli sme, ako sa živí, ale že chodí do Rakúska, to nie. Ke sa k nám viac nevrátila a nechala tu aj svoje veci, netušili sme, že sa jej nieo stalo. Mysleli sme si, že odcestovala do Bratislavy alebo Prahy. Až od policajtov sme sa dozvedeli, že ju niekto zavraždil,“ dodáva správkya.
Pre tú istú skupinu obchodníkov s bielym mäsom pracovali vo Viedni okrem Martiny desiatky alších dievat z celého západného Slovenska. Nezamestnané aj študentky, dobrovone aj nasilu. Najmladšia nemala ani pätnás rokov. Miriam Hojušová