Štitáre sa stávajú lukratívnou stavebnou lokalitou. V obci s necelou šesstovkou obyvateov, ktorá sa po vlaajších komunálnych vobách osamostatnila od Nitry, si stavia domy oraz viac udí z mesta. „Len tento rok si podalo žiados o stavebné povolenie desa stavebníkov, domáci sú iba jeden-dvaja. Dom u nás stavia napríklad aj syn poslanca Národnej rady i prednosta kliniky nitrianskej nemocnice. Pozemky sú tu lacnejšie ako na Zobore, pritom sme od mesta vzdialení iba osem kilometrov. Autom ste tu za niekoko minút,“ hovorí starosta Pavol Hašúk.
Z obce chce postupne vybudova turistické centrum, ktoré bude plni funkciu satelitu mesta Nitry. Jeho súasou boli Štitáre od roku 1975. O svoju samostatnos vraj vtedy prišli kvôli socialistickej súaži. „Nitra a Žilina súperili o to, ktoré mesto bude väšie. A tak boli k Nitre v roku 1975 prilenené okrem iných okolitých obcí aj Štitáre,“ tvrdí starosta. Prvý pokus o osamostatnenie v roku 1992 nevyšiel. Vlani sa to stihlo na poslednú chvíu. Tento rok by to už zákon vzhadom na malý poet obyvateov neumožnil.
Pavol Hašúk hovorí, že sa hlasy neprajníkov, ktoré samostatným Štitárom predpovedali neúspech, nepotvrdili. „Ich najväším argumentom bolo, že k nám prestane jazdi mestská autobusová doprava. No autobusy chodia naalej - z pôvodných devätnástich spojov sa cez pracovný týžde vylúili iba dva. Tento stav chceme udrža, hoci je to pre nás finanne dos zaažujúce. Na budúci rok budeme plati okolo štvr milióna korún. Z približne štvormiliónového rozpotu obce to nie je málo.“
Za svoju prácu berie starosta mesane 18-tisíc korún v istom, o je plat poda zákona. „Prémie som odmietol, rovnako sa všetkých sedem poslancov vzdalo svojich odmien,“ informuje P. Hašúk. Na obecnom úrade sú okrem neho iba dve zamestnankyne. Jedna má na starosti administratívu, styk s obanmi a evidenciu obyvatestva, druhá útovníctvo. „Mestský úrad má obrovský aparát s odborníkmi, u nás musí tieto veci zvláda starosta. Z tohto pohadu je sná najhoršie, že sa vemi rýchle mení legislatíva. V sledovaní nových zákonov mi pomáha internet. Kým nebude ma obec svoje vlastné internetové pripojenie, využívam domáci poíta.“
Starosta hovorí, že sa vaka internetu lepšie orientuje aj v možnostiach, ako získa mimorozpotové zdroje. „Podarilo sa mi už zohna 300-tisíc korún na rekonštrukciu materskej škôlky, ktorú navštevuje dvadsa detí. S pomocou tejto dotácie z ministerstva školstva sa urobila nová strešná krytina, dali sme nové okná aj bránu. alších 170-tisíc korún som získal z ministerstva financií na rekonštrukciu obecného úradu a kultúrneho domu. Sídlia v jednej polyfunknej budove. Uvažujeme aj nad prístavbou, kde sa bude nachádza turistické centrum s malou expozíciou o našej histórii,“ prezradil nám alšie plány. aži chce najmä z geografickej polohy Štitár a okolitej prírody. „Je tu chránená krajinná oblas, niektoré lokality sú zalenené do piatej triedy ochrany.“
Prioritou íslo jedna však bude vybudovanie kanalizácie. Hoci tá zatia v obci absentuje, majú Štitáre nárok na bezplatný podiel akcií vodárenskej spolonosti. „Najskôr na nás trochu pozabudli. Ke sa totiž pripravoval návrh na percentuálne rozdelenie akcií, boli sme ešte mestskou asou. Kontaktoval som preto Fond národného majetku, ktorý kvôli náprave pozastavil prevod akcií na Mesto – z 9,6 percent, ktoré mala pôvodne dosta Nitra, pôjde 0,06 percenta Štitárom,“ dodáva spokojne starosta.
Miriam Hojušová
