Do univerzitného vivária priniesol nitriansky podnikate takmer 1,5-metrového krokodíla - kajmana okuliarnatého. Priviezol pre neho aj bazén. Keže zviera nemalo papiere a poas troch mesiacov sa nenašiel ani jeho majite, „prepadlo“ 16. októbra v prospech štátu. „Jeho správcom je teraz Zoologická záhrada v Bojniciach,“ informoval nás Martin Szabo z nitrianskeho okresného úradu. Ak nebudú ma rozpotové a príspevkové organizácie záujem, môže sa o krokodíla uchádza aj fyzická osoba. Cena by sa mohla pohybova rádovo v desiatkach tisícok korún.
Kým sa situácia nevyrieši, zostane kajman vo viváriu, ktoré funguje pri Slovenskej ponohospodárskej univerzite v Nitre. Zárove slúži ako záchytné centrum pre chránené plazy, zhabané štátnymi orgánmi. Medzi chránené druhy patrí aj kajman okuliarnatý, preto ho bolo treba nezamenitene oznai. „Skôr, ako sme mu do avej asti krku aplikovali mikroip, museli sme vypusti vodu z bazéna a zafixova mu eus aj chvostovú as. Kajmany totiž dokážu ublíži aj švihnutím chvosta – majú na om zrohovatelé výnelky, ktoré spôsobia tržné rany. Nad rámec zákona sme krokodílovi odobrali aj krv z podchvostovej žily, ktorá bude slúži na stanovenie DNA profilu. Takýto spôsob oznaenia je povinný len pre vtáky a cicavce, ktoré sú v prvej skupine ohrozenia,“ povedal nám vedúci vivária Jaroslav Pokorádi.
Kajman okuliarnatý pochádza z Južnej Ameriky. Exemplár, ktorý majú vo viváriu, sa zrejme narodil už v zajatí. „Nemá škrabance ani stopy po úrazoch, nechýba mu žiadny zub. Je ako manekýn,“ hovorí Pokorádi. Predpokladá tiež, že bol odmalika kmený neživou potravou, pretože na živé moratá, myši a potkany vôbec nereaguje. „Kmime ho raz za týžde istou svalovinou najmä z hovädzieho mäsa, pretože tá nie je obrastená tukom. Naporcovaná je na plátky a obohatená o minerálne a vitamínové doplnky. Krokodíl nemá problém zožra za desa-pätnás minút aj 1,5 kilogramu mäsa. Niekedy si ho zoberie priamo z ruky. Samozrejme, treba si dáva veký pozor, aby vás nepohrýzol. V takom prípade môže vytrhnú aj kus tkaniva,“ varuje Pokorádi.
Vodu v darovanom bazéne treba kajmanovi meni každý de. Jej teplota dosahuje 18-20 stupov. Ke ho kúpe omrzí, vylezie na kamene a vyhrieva sa pod infralampou, ktorá mu nahrádza slnené žiarenie. Von z bazéna, vysokého asi pol metra, sa však nedostane. Pracovníci vivária na osadili pletivo, aby nemohol ujs. Takéto riešenie je ale len doasné, potreboval by totiž viac suchej plochy.
„Keby sme mali voné priestory, urite by sme si krokodíla ponechali. Vivárium je však preplnené. Momentálne tu máme vyše šesdesiat zvierat. Najnovšie nám pribudlo pätnás korytnaiek písmenkových, ktoré sme našli po vypustení bazéna pred univerzitou. udia ich vyhadzujú, aby sa vyhli povinnosti da ich zaipova. Ak by nám dnes polícia i colníci priniesli nejaké zhabané plazy, máme problém ich umiestni,“ hovorí Jaroslav Pokorádi. Preto sa plánuje rozšírenie vivária. Na vybudovanie nových klimatizovaných boxov chce univerzita nájs financie aj prostredníctvom sponzorov. Miriam Hojušová