Šurianska rodáka akademická maliarka Marta Horníková oslavuje v tomto roku okrúhle osobné jubileum a žne alšie profesionálne úspechy. Po úspešnej výstave v bratislavskej Parlamentke ju pozvali prezentova najnovšiu tvorbu do Nitrianskej galérie. Umelecky zrelá a plodná autorka priznáva, že široký záber - od olejomaby, akrylu, akvarelu, cez pastel a grafiku až po komornú plastiku - patrí k procesu jej tvorby. „Prepracovala som sa k takému pracovnému ahu, že mám súasne rozpracovaných viacero vecí. Nie je to pohodlné, ani jednoduché, ale jedna dopa druhú a navzájom ma posúvajú alej,“ vraví maliarka.
Paleta jej bola súdená. Od malika bola presvedená o tom, že bude maova. Vyrastala v asoch, ke nebolo ani na ceruzky a deti kreslili uhlím a kadeím iným po chodníkoch a stenách. Nepotrebovala žiadne hraky, poprosila rodiov len o farbiky a papier. Tie sú stredobodom jej sveta dodnes. „Talent som dostala do daru zhora a zatia mám stále o poveda. Tvorba je procesom hadania a nachádzania. Nieo sa vydarí skvele, iné menej. Je to nekonená drina, ktorej som už vea obetovala. Veci ženiem na špic. Porušujem hranice obrazu v ráme, v kresbe, používam atypické výrazové prostriedky... ím získavam nadasovú aktuálnos. Mám radšej diela možno nedokonalé, ale loveie. Neuznávam veci precízne vyumelkované do krásy, ktoré sú na druhý pohad už takmer bezvýznamné,“ vysvetuje Horníková.
Najskôr vyštudovala sloveninu a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Nitre, potom svoje nadanie korunovala štúdiom na Vysokej škole výtvarných umení. Neskôr sa sama stala umeleckým pedagógom.
„Rodinné a ekonomické povinnosti ma prinútili obliec si uiteský pláš. Už som si zvykla na týždovky na Základnej umeleckej škole na Daliborovom námestí v Bratislave, bývanie na priváte a milé deti, ktoré mi síce dajú zabra, ale moju námahu vyvážia množstvom hravosti a úžasným bohatstvom nápadov,“ vraví maliarka.
Na Komjatice nedá dopusti, tie sú jej skutoným domovom a sídlom jej ateliéru. Zriadila si ho v domeku po starkej so záhradkou, ktoré ju svojím udským teplom inšpirujú k neustálej tvorbe nových diel poas víkendov a prázdnin. „Keže som Komjatianka a Dolniaka, výstava v Nitre má pre ma vekú hodnotu. Ak výtvarník nemá možnos vystavova, je jeho práca bezpredmetná. Ke udia moje diela prijmú, teším sa, ke nimi podráždim, mám rados tiež. Lebo nie je ni horšie, ako výstava bez odozvy,“ dodáva Marta Horníková.
Silvia Struhárová