Na naše stretnutie na Mestskom úrade v Topoanoch pozabudol. Ke som ho po hodine akania zavolala domov do Chrabrian, bol ochotný okamžite pricestova. Bolo mi trápne preháa sedemdesiatosemroného loveka, a tak som sa za ním vybrala domov. „Len príte,“ povedal mi do telefónu a viac ma nepustil k slovu. „Mám pripravené fotky aj list od Dzurindu. Stretol som sa s ním na bežeckých pretekoch v Úpici v echách. Predbehol ma len o osem minút. Potapkal ma po pleci a povedal, že mi prispeje na športovanie, aby som poslal žiados na Úrad vlády. Aj som poslal. A viete, o mi prišlo?“ neakal moju odpove a chcel pokraova alej. Ledva som ho prerušila. Presvedila som ho, že najlepšie bude, ke mi to povie osobne.
Všetok as venuje pretekom
Tibor Vao ma akal pred svojím domom. Bol neprehliadnutený. Nízky, vychudnutý deduško, ktorý pobehoval pri ceste. Chcel ma zavies do obývaky a ukáza trofeje. Zostala som v garáži, kde jeho manželka Terka práve istila mak. Bola som zvedavá, o hovorí na jeho nezvyajné aktivity. Nie je predsa bežné, aby muži v jeho veku absolvovali maratón. „Ke mal pädesiatosem, zaal ma problémy so žalúdkom,“ rozhovorila sa a pokraovala v práci. „Operovali ho a poslali do invalidného dôchodku. Takmer po pätnástich rokoch bol na vyšetrení v nemocnici, kde mu brali krv. Vrátil sa domov a nestihol si ani klobúk da dolu, ke mu prišlo zle. V tej chvíli zastala pred domom sanitka. Poslal ju lekár, ktorý ho vyšetroval. Vraj mu musia okamžite vymeni krv, lebo ju má vemi zlú. Ja neviem, o mu dali do žíl, ale odvtedy sa úplne zbláznil,“ dodáva s vážnou tvárou. O chvíu sa usmeje, ale niekokokrát pripomenie, že by to nemal s behaním tak preháa. Nie kvôli zdraviu, to mu zatia slúži. Kvôli rodine, ktorej sa venuje vemi málo. Všetok as totiž venuje pretekom. V záhrade jej nepomôže a nemá as na deti, vnúence a pravnúence...
Premiér mu súbil peniaze
Tibor Vao zaal beha až v sedemdesiatke. Ako divák sa dostal na Topoiansky polmaratón, kde videl šesdesiatroných pretekárov. Povedal si, že to skúsi. Tajne, aby ho nikto nevysmial, prebehol do susedných Urminiec. Zvládol to. Postupne sa prihlásil na rôzne bežecké súaže v kraji. Prešiel Slovensko a niekedy sa objaví aj v susedných echách. Vo svojej kategórii nad šesdesiat rokov málokedy nájde premožitea. V máji sa dostal do Úpic, kde stál na štarte spolu s premiérmi Dzurindom a Špidlom.
„Dzurinda mi kýval už z diaky,“ pochválil sa Tiborko, ktorého tak volajú všetci, aj premiér. „Boli sme spolu na viacerých pretekoch. Už aj jeho ochrankári ma poznajú. Dzurinda mi prisúbil desatisíc korún. Myslel som, že na to zabudne. Ale po týždni sa mi prihlásili z Úradu vlády, vraj aby som poslal žiados s potrebnými údajmi. Bolo by to super. Mám dos veké výdavky. Na preteky v Úpici som minul tisícpästo na štartovné a tisícku na cestu. Niekedy sa musím ubytova aj de predtým. Stalo sa mi, že som prespal niekoko hodín na železninej stanici. Chcel som ís na preteky do Ameriky, ale štartovné bolo tridsatritisíc, a to si nemôžem dovoli.“
Babjak ho nosí na rukách
Neuveritene aktívny „pradedko“ zháa sponzorov a vybavuje všetko, o sa týka pretekov. Obsadený má každý víkend. Nikdy nezabudne posla pohadnicu s poakovaním organizátorom. Vo vitrínach má desiatky ocenení pre najstaršieho úastníka a hromadu fotografií.
Na pretekoch stretá zaujímavých udí. So všetkými si tyká. Najradšej má Martina Babjaka, ktorý ho po pretekoch vždy zoberie na ruky. Neudo, ve Tiborko váži necelých pädesiat kíl a meria stopädesiat centimetrov.
Ceny preberal napríklad z rúk Dany Zátopkovej, Jozefa Prokeša, Jozefa Markuša i Roba Kazíka. S ním sa stretol niekokokrát aj mimo pretekov. So smiechom spomína na Irenu Belohorskú: „Odštartovala preteky výstrelom z pištole. Stál som v prvej rade, ako obyajne. Tak som vyrazil dopredu, že som ju skoro prevrátil.“
Najradšej má maratón, lebo nechá za sebou aj štyridsiatich súperov a alších dvadsa sa vraj vzdá. Za rok zvládne aj štyri maratóny. Chodí do Nového Mesta nad Váhom, Rajca, Trnavy a Košíc. asový limit pä hodín zatia zvládol. Najlepší as 4 hodiny 30 minút mal minulý rok v Rajci. Kilometer na desiatke dokáže vraj urobi pod štyri minúty. V Slovenskej bežeckej lige v kategórii nad 60 rokov sa umiestnil na 10. mieste zo štyridsiatich štyroch pretekárov. Prischla mu aj nová prezývka – Hviezda.
Pózuje s nohami vo vzduchu
Tibor Vao vychoval troch synov a jednu dcéru. Vyuil sa za krajíra a takmer štyridsa rokov pracoval vo Vzorodeve v Topoanoch. Pritom šil aj doma a postavil dvojdom. V klasickom „štvorci“ zo sedemdesiatych rokov zostali sami s manželkou, ale hne veda pou džavot vnúeniec a pravnúeniec. V druhej asti domu býva syn s rodinou. „Moja rodina nie je na ma ktovieako hrdá, ale nebránia mi. A udia z dediny si zo ma niekedy robia posmech. Mne to vôbec nevadí,“ tvrdí „hviezdny“ Tiborko. „Ja vidím kus sveta a oni zakotvia tak akurát v krme.“
Na otázku, odkia berie neuveritenú energiu, len pokril plecami, a aby to manželka nepoula, povedal: „Možno mi pred ôsmimi rokmi dali krv z nejakého býka. To viete, niekde tú energiu zo seba musím vyda. Vlastne je to východisko z núdze,“ potmehúdsky sa zachichotal. Pripustil, že na jeho kondíciu môže ma vplyv pálenka aj cigarety. Nikdy totiž nefajil a neholdoval alkoholu. Dnes si obas pripraví špeciálny energetický nápoj vemi originálnym spôsobom. Štamperlík slivovice naleje do šálky aju. Hoci po operácii mu zostala len štvrtina žalúdka, obúbenú slaninu a klobásu si neodoprie. „A toto je moje obúbené jedlo,“ vyahuje z chladniky misku s pomletými škvarkami. Naberá ich riadnou lyžicou a evidentne si pochutnáva. Suché mäso mu vraj nejde dole krkom. Na preteky si nosí instantné polievky. Ke ho ponúknu kávou alebo ajom, poprosí ešte o jednu šálku horúcej vody a obed má vybavený.
Nakoniec predviedol, že síl má na rozdávanie. Urobil stojku na hlave. Takmer som nestihla vybra fotoaparát. Potom mi dolu hlavou radil, z ktorej strany ho mám foti. Stojku vraj urobí po každých pretekoch. Kým iní lapajú po dychu, on pózuje s nohami vo vzduchu.
Na rozlúku dodáva: „Viem, že manželka nie je vemi nadšená, ale beha neprestanem. Popustím, ke nebudem vláda, alebo ke ma predbehnú starší.“ Pani Terka len kývla rukou, akoby chcela poveda – stratený prípad. Nemala celkom pravdu. Stratení sú tí, ktorí nemajú pre o ži alebo v nich vyhasne ohe. A Tibor Vao nedostal svoju prezývku len tak.
Jolanauláková