V Kameninej sa skonila svadobná veselica. V sále zostali len kytice a rozložené stoly. Upracú ich popoludní - v tejto chvíli už nieto síl. Od piatku sú na nohách, absolvovali zabíjaku a celú prípravu. Teraz zostáva len odviez Betku - rodinnú priateku, ktorá pomáhala aj obsluhovala pri stoloch. Núka sa Zoli. „Pôjdem ja, aj tak musím natankova,“ rozhoduje erstvý mladomanžel Csaba Virágh.
„Ty tu moja zosta, o chvíu sa vrátim,“ obracia sa k Júlii. Budúcej mamike už tiež klipkajú oi, lenže samého ho nepustí. Všetci traja nasadajú do starej škodovky a odfria do nealekej Okolinej. Brieždenie strieda ostrý slnený jas. V také ráno sa šoféruje najhoršie.
„Poznala som ju od malika, vemi dobre vychádzam s celou rodinou,“ márne sa bráni slzám Alžbeta Csicsaiová. „Z troch súrodencov zostala s rodimi posledná, mali ju nesmierne radi. S Csabom mala býva u rodiov. Vemi dobrí, vemi pracovití udia. Tešili sa na maliké, akurát tento týžde mala ís na vyšetrenie. Takí boli šastní, tak sa úbili. Ke ju vo svadobnú noc „uniesli“, takmer sa chytal za hlavu: kde ju ja teraz nájdem? Nakoniec ju objavil v komáranskej Európe. V to ráno jej už padala hlava, hovorím jej - mladá pani, nespa, nespa.“ Alžbeta bola posledná, o ich videla nažive.
„Precitla som tesne pred šiestou. Posadila som sa, spustila nohy z postele, ke tu nieo buchlo. Švagor má okná k ceste, zburcoval nás, že v priekope nieo horí. Vybehli sme s manželom von. Auto bolo v plameoch, šahali až po spodné konáre stromu. Cez dym sme ani nevideli, i v om niekto je alebo stihol vyskoi,“ hovorí Mária Svrková. „elné sklo odletelo niekoko metrov, blatník ešte alej. Natiahli sme zo záhrady hadicu, striekali vodu. Lenže pod autom bola kaluž benzínu a z nej vychádzali alšie plamene. A vtedy prišlo od alovca auto a vystúpila z neho nevestina mama.“
Júliinej mame sa akanie zdalo pridlhé. Asi im naozaj došiel benzín. Zoli ju teda vzal do auta. Po pár kilometroch, v strede Štúrovej uvideli vpravo veda cesty horiaci vrak. „Sú tam?“ opýtala sa, nevediac, i mladí alebo aj Betka. Odpoveou bolo len bezradné pokrenie plecami.„Z toho auta nik nevyšiel.“
Hasii obas predvádzajú verejnosti hasenie auta - asto práve škodovky stovky. Ako sami vravia, akcia pre divákov je len slabým odvarom skutoného horiaceho vraku. Od benzínu vzbknu sedadlá, alúnenie, plasty. Okrem špeciálnych hasiacich prístrojov by požiar mohlo zlikvidova aj poriadne množstvo vody z výkonného polievacieho erpadla, bežná hadica však už po niekokých minútach nemá šancu.
Svadobné kytice odnieslipríbuzní k betónovému múriku, na ktorom sa skonila svadobná noc. Rodina sa zo svadobných prezliekla rovno do smútoných šiat. Prvý šok a hrôzu vystriedali prozaické starosti – ako vyplati svadbu a hne po nej pohreb. Mladomanželov chcú spopolni a uloži veda seba. Na dovšenie všetkého v aute zhoreli aj peniaze, ktoré mladí vyzbierali na svadbe... Miroslav Antoni