Aj vám sa môže sta, že jedného da prídete na cintorín a hrob svojich príbuzných, ktorý navštevujete celé roky, nenájdete. Osoba, ktorá platí poplatok za prenájom hrobového miesta, sa ho totiž môže vzda v prospech niekoho iného. Hocikoho, a to bez vedomia ostatných príbuzných. Staí, ke prinesie na Správu cintorínov estné prehlásenie, v ktorom uvedie, že prenájom hrobového miesta prenecháva osobe XY... Takýto postup umožuje všeobecno-záväzné nariadenie, ktoré schválili pred šiestimi rokmi nitrianski mestskí poslanci.
Oficiálne sa uvedená transakcia robí zadarmo, nakoko hrobové miesto je nepredajné, neoficiálne sa asto inkasujú veké sumy. Istá pani napríklad netají, že zaplatila za hrob na centrálnom mestskom cintoríne osemdesiattisíc korún. V tomto prípade už bol v cene zahrnutý náhrobný kame. Ale ani hrobové miesta bez pomníkov nie sú lacné, kšeftuje sa s nimi za desiatky tisíc. Peniaze nikto nezdauje. Najhoršie však je, že v honbe za ziskom neváhajú niektorí udia preda aj miesto posledného odpoinku svojich rodiov i dieaa. A to bez súhlasu ostatných pozostalých. Ke tí potom nenájdu hrob, šokovaní a nahnevaní prichádzajú na Správu cintorínov. Pracovníkam sa vyhrážajú súdom aj médiami. „Takéto prípady sa stávajú tak pä až sedemkrát za rok,“ hovorí vedúca Monika Nitryová.
Jeden zaznamenali len nedávno, ke sa istá žena vzdala nájmu hrobového miesta, kde boli pochovaní jej príbuzní, v prospech cudzej osoby. Jednoducho priniesla na správu cintorínov spomínané prehlásenie. Stailo to, ve práve ona bola poslednou platitekou nájomného (posledný bol totiž do hrobu pochovaný jej syn). To, že sa o hrob starali aj iní rodinní príslušníci, nikoho nezaujímalo. Dnes sú už na náhrobnom kameni uvedené úplne iné mená. Všetko prebehlo legálne, v súlade s mestským nariadením. Môžeme už len háda, i žena prepustila hrob novému nájomníkovi z kresanskej lásky...
Ako sme už uviedli, mnohí pozostalí uvažujú v takýchto prípadoch nad súdnym konaním. Nemôžu sa vyrovna s tým, že už nemajú kde blízkym prinies kvety i zapáli kahanek. A stáva sa aj to, že im vznikne hmotná škoda. „My sme napríklad financovali pomník. A naša príbuzná ho spolu s hrobovým miestom prepustila úplne cudzej osobe. Predala tak vlastne nieo, o jej nepatrilo,“ sažuje sa pán z Nitry. „Myslím si, že nie je s kostolným poriadkom ani to, ak Mesto dovolí osobe, ktorá platí za hrob nájomné, aby bez akýchkovek obmedzení rozhodovala, komu nájom prenechá. Hrob, v ktorom ležali celé generácie jednej rodiny, tak môže nezodpovedný lovek vymeni za niekoko desiatok tisíc zinkasovaných pod rukou... Je to minimálne amorálne.“
Tento problém si uvedomuje aj vedúca správy cintorínov. Hovorí však, že pracovníky nemajú možnos skúma rodinné vzahy. Mestské nariadenie, ktorým sa riadia, im to ani neprikazuje. „Ak rodina zistí, že je osoba, ktorá platí za hrobové miesto nezodpovedná, mala by kona,“ uvažuje Nitryová. Lenže ako? Ve kto poda VZN platí prenájom, ten aj rozhoduje. Možno by bola riešením zmena mestského nariadenia. Poda viacerých totiž nepriamo podporuje kšeftovanie s hrobmi, ktorých je na mestských cintorínoch nedostatok. Pravdou ale tiež je, že niektorým osobám nie je ni sväté... Miriam Hojušová