Na náhrobné kamene sa mená cudzích dopisova nezvyknú. Tento asi bude výnimkou. Andrejka z Branova nemala ani dvadsa, ke našla svoju smr na kraji cesty medzi Dvormi nad Žitavou a Novými Zámkami. Na mieste tragédie vyrástol mramorový pomníek. Obas ho vyzdobili kvetmi, obas zhodili do prachu - poda toho, kto sa práve pristavil.
Erika mala osemnás, za sebou príjemný de s priatemi pri vode, pred sebou polovicu prázdnin a maturitný roník Obchodnej akadémie v Šuranoch. Až do nedele 3. augusta ju s Andreou ni nespájalo. Krátko pred siedmou hodinou veer sedela na zadnom sedadle Fiata a viezla sa k smerom k mramorovému pomníku pri ceste.
avotoivú zákrutu prešli za sebou dve autá. Druhé dostalo šmyk a vzápätí sa v poli pri ceste zdvihol kúdol prachu. Fiat Croma vrazil do pomníka, prevrátil sa cez strechu a zostal stá na kolesách len niekoko metrov v zelenom poraste. 21-roný Mário sedel na mieste, ktoré sa oznauje ako sedadlo smrti. „Obchádzali sme cyklistu. Vlado stoil naspä doprava, kolesá sa šmykli, vynieslo nás von a vrazilo do pomníka. Viac si nepamätám ...“ Dvadsajedenroný šofér mal zapnutý bezpenostný pás a možno aj viac šastia. Obaja vyviazli takmer bez zranení. Dušan zo zadného sedadla si zlomil stavec. Eriku vo štvrtok pochovali.
Dom smútku bol zrazu malý, niekoko mladých udí akalo na záver obradu v tieni susedných stromov. „Poznala som ju,“ ledva zadržiava slzy Katarína. Spolu s dvoma priatemi sa po pohrebe chystajú navštívi Dušana v nemocnici. Ešte stále si vraj necíti nohu od kolena.
Erikina triedna profesorka Mariana Ferusová sa vracala z dovolenky a na pohreb prišla priamo z bratislavského rýchlika. „Bola vemi dobré dieva, stále usmievavá, krivé slovo sa na u nedá poveda. Vždy mala isté jednotky. Neviem, i chcela ís na vysokú - vedomosti na to urite mala. Vraj sa tu zišla celá trieda. Štvrtú B aká stužková, maturity. Bude to smutný rok.“
Naše cesty lemuje ím alej viac krížov. Tá dvorská akoby priahovala viac nešastia ako iné. Dvadsasedemronú Eriku s rodimi na nej v amoku zastrelil vlastný manžel, dve deti sa na tú hrôzu pozerali priamo z auta. Otec dvoch detí prešiel pol Európy - niekoko kilometrov pred domom sa jeho jazda v hmle navždy skonila na nárazníku Avie. Mladík sa v šmyku zrazil s protiidúcim autom tak nešastne, že to životom zaplatila jeho vlastná sestra - erstvá maturantka.
To je len zlomok z tragédií, ktoré sa tu takmer pravidelne odohrávajú. Nedávno dali policajti z oboch smerov osadi výstražné tabule, upozorujúce na úsek závažných dopravných nehôd. Keby vedeli rozpráva o premávke okolo, možno by sme sa udovali, ako ahkovážne ich vodii berú.
Miroslav Antoni
