Minulú nedeľu si nitrianski dorasteneckí majstri Slovenska z roku 1983 zaspomínali na svoj titul stretnutím so športovými osobnosťami. K vydarenému podujatiu sa ešte vraciame niekoľkými postrehmi.
n KTO TO HRAL? Na zápise o stretnutí figurovali miesto rodných čísel pamätné prezývky. Tak si ich osviežme: Šulo, Mrožo, Vtáko, Šidlo, Ovca, Kiškin, Kameň, Kýbel, Škreko, Guláš, Brčo, Šeďo, Riťko, Koleso, Janči.
n POTYKALI SI. „Pred dvadsiatimi rokmi bol môj vzťah s chlapcami v rovine tréner - hráči a väčšina mi doteraz vykala. Teraz však sme už partneri, a tak sme si na pozápasovom posedení v družnej nálade potykali,“ prezradil kouč Milan Lešický.
n NA INFARKT? Nitrianski „mladíci“ za tie roky predsa len čosi stratili na kondícii. Milan Lednický z tímu súpera sa cez prestávku takto sťažoval asistentovi rozhodcu Vindišovi: „Človeče, neblbni! Ja tam hodím päťdesiatmetrový šprint, som na pokraji infarktu, a ty mi s úsmevom odmávaš ofsajd?!“
n NEZMENILI SA. „Za tie dve dekády sa chlapci prakticky nezmenili - majú naďalej rovnaké futbalové i ľudské vlastnosti. Pri Kollárových spálených brejkoch som si hneď spomenul na jeho zahodené štyri úniky vo finále o majstra Československa v Brne, Kamenickému zostala tá jeho nedisciplinovanosť, a tak by som mohol pokračovať ďalej,“ prezradil tréner Lešický.
n TEHOTNÍ? O „kameňáky“ naozaj nebola núdza. Medzi lavičkami najviac v pamäti utkvela tá, ktorá sa týkala dvojice Miloš Belák - František Halás, ktorí dokonca naraz striedali a na ihrisku tvorili nerozlučnú dvojicu. Pri pohľade na ich zaoblené bruchá ktosi skríkol: „Kuknite sa na nich - tí dvaja sú ako dvojica z čakárne na gynekológii!“. Alebo druhá „hláška“ - pri striedaní: „Počúvaj, veď ty si skoro ani nebehal!“ „Ale koľko som toho nachodil...!“
Zozbieral MARTINKILIAN
