Hovorí sa, že lovek si zvykne aj na šibenicu, preo by si potom nezvykol na zrušenie osobnej železninej dopravy. Obyvatelia obcí ležiacich na trati Zbehy-Radošina si na to museli zvyknú od februára, a prispôsobi sa novým skutonostiam. Dovtedy premávalo na uvedenej trati osem párov železniných spojov, náhradou za ne však boli iba dva autobusové spoje.
„Ke nechceli udia prís o zamestnanie, dali sa dohromady partie štyroch-piatich udí a zaali jazdi do roboty na vlastných autách,“ hovorí starosta obce Veké Ripany Jozef Balážik. „Stará sa niekto vôbec o to, ako sa udia dnes dostanú do práce? Ako sa takýmto spôsobom dá zníži zamestnanos?“ kladie si otázky.
Obce žiadali aspo o zachovanie robotníckych a žiackych vlakov do Nitry a naspä, avšak ich žiadosti nikto nevyhovel. Poda Balážika síce autobusy nie sú preplnené, ale iba z toho dôvodu, že udia chodia za prácou do porcelánky v abe a do Nitry na vlastných autách. V opanom prípade by to údajne autobusy nestíhali. Na druhej strane po trati premáva jeden nákladný vlak denne a okrem toho sa o u stále starajú železniiari, ktorí doahujú koajnice alebo striekajú burinu.
Až budúcnos ukáže, i sa obnoví osobná preprava na trati Zbehy- Radošina a alších regionálnych tratiach. Poda predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) Milana Belicu je to však celkom reálne. „Železninú dopravu sa pokúsime podchyti aj cez kanál súkromného prepravcu. Poznáme takého, rokovali sme s ním, ale zatia si neželá zverejni svoje meno,“ povedal Belica. Poda neho by to mohlo by prijatenejšie riešenie ako súasný ekonomický stav. Všetko však stojí kvôli legislatíve, ktorá sa nezmenila. Železniný zákon je taký istý aký bol aj predtým. „Keby bol býval regulárny, už mnohé kraje by sa zariadili v medziach zákona. Súasné riešenie je iba poloviné. Ak železnice nebudú súasou kompetenného zákona, štát sa môže jednoducho zbavi povinnosti kry náklady na regionálnu dopravu,“ povedal alej Belica.
Dopravná spolonos, ktorá má záujem o osobnú dopravu na re-gionálnych tratiach, sa už 13 rokov zaoberá nákladnou prepravou a NSK chce v spolonom podniku poskytnú poloviný podiel. Okrem toho je ochotná prevzia aj železniné zvršky. To sa však nepozdáva Železniciam Slovenskej republiky, ktoré sa pozastavujú nad tým, i má štát darova železniné zvršky samosprávnym krajom. Na druhej strane krajom štát zveruje cesty II. a III. triedy, o je rovnaký infraštrukturálny prvok. Do ciest však treba mnoho investova, kým dobre položená železniná tra vydrží aj sto rokov. Jožo Malý