Vaka už prebiehajúcim procesom vstupu do Európskej únie musia mliekárne spa nároné technické, ale aj ekologické kritériá a normy. Pre uritú as mliekarenského zoskupenia to bude znamena znanú finannú záaž, ktorá v dnešnom mimoriadne agresívnom trhovom prostredí nedáva príliš veké existenné šance.
Vrcholový manažment Levických mliekarní, a.s., sa už dlhodobo venuje pri spracovaní mlienych výrobkov otázkam ekologického spracovania mlieka. Svedí o tom napríklad aj zakúpenie technologickej linky na balenie konzumného mlieka do ekologického obalu od švédskej firmy Ecolean v novembri minulého roku, ktorá je na slovenskom, eskom aj maarskom trhu po prvýkrát.
erstvé mlieko v kriažkovom obale sa stalo mimoriadne populárne nielen v regióne, ale aj vo väších centrách, ako je napríklad Bratislava, Banská Bystrica, a to vaka faktu, že pri plnení mlieka využívajú obal vyrobený z kriedy. Tento obalový materiál – odborne nazvaný lean Pack sa v prírode samovone rozkladá v priebehu 4 mesiacov, o je približne rovnaký as rozkladu, akú má isto papierový obal. A to, ako iste sami uznáte, je obrovský posun v enviromentálnom prístupe k obalovým materiálom – obzvláš v mliekárenskom priemysle, ktorý bol jedným z najmenej prístupných odvetví v otázke akceptácie a možností balenia do ekologických obalových materiálov.
Obdobie sklených vratných fliaš je, žia, za nami. Nehadiac na fakt, že tieto obaly neznamenali pre prírodu žiadne zaaženie, pre spotrebitea bol tento obal uritým synonymom nepružnosti socialistického mliekárenstva a v momente vstupu obalov, ako je napríklad tetraPack na trh, ho zákazník nemilosrdne odmietol.
V tejto oblasti budú mliekari musie, zohadujúc enviromentálne prístupy (napríklad Švajiarsko, kde takmer všetky mliekarenské výrobky balia do vratných obalov, vrátane prepravných obalov) mimoriadne citlivo spotrebiteov pripravova na zmeny v prístupe k ekológii obalových materiálov.
Nielen mliekari, štát bude tým, kto bude musie ma gestorské postavenie nad tymito aktivitami. Znižovanie zaaženia životného prostredia nevratnými obalmi, ktorých likvidácia si bude vyžadova stále vyššie finanné prostriedky, bude najmä v jeho záujme. V rámci fungovania Európskej únie totiž nebude štát poslednou inštanciou, ktorá bude rozhodova o skládkach, odpadoch a ich spracovaní. Európska únia bude tým, kto môže naše „neaktivity“ zaaži sankciami, ktorých výšku sa dnes ani neodvažujeme odhadova.
V rámci skvalitnenia spracovávania tzv. odpadových materiálov, Levické mliekárne pristúpili v polovici roku 2002 k procesu zahusovania srvátky. Tento polotovar postupujú spolupracujúcim firmám na alšie spracovanie. Výroba z energetického (a následne aj finanného) hadiska nie je rentabilná, ale prináša mimoriadne pozitíva z pohadu ekológie spracovateského procesu - zabrauje úniku srvátky do odpadových vôd.
Zahusovanie srvátky je vemi nároné nielen na spotrebu energie, obzvláš vysokú náronos si vyžaduje proces chladenia produktu adovou vodou.
Tento krok k skvalitneniu odpadových vôd ale prináša alší pozitívny krok v riešení minimalizácie ekologických rizík v otázke alších procesov, ako je napr. výroba adovej vody. Pre zabezpeenie bezproblémovej technológie spracovania srvátky zahusovaním plánujeme zvýši výrobu adovej vody. Proces chceme realizova vylúením pavku ako nebezpeného chladiaceho média - vaka novej technológii výroby adovej vody na báze inertného chladiva, ktoré bude šetrné k životnému prostrediu.
Zmena prinesie pozitíva aj vo forme stabilizácie teplôt potravín v chladiacom reazci. Pomôže nám udrža potraviny erstvé a súasne pri dodržaní všetkých atribútov výroby zvýši nielen trvanlivos, ale hlavne kvalitu nami vyrábaných mlienych výrobkov.
