Pred ôsmimi rokmi nastúpil na mediálnu dráhu v tunajšom N-Radiu. Ako 18-roný študent sa okamžite doslova zaúbil do pestrého a vzrušujúceho „rozhlasáckeho“ života. „Na prvej hlasovej skúške som síce neuspel, no prešiel som výberom na druhý raz a hne som dostal možnos vysiela vlastnú autorskú reláciu Alma mater,“ s úsmevom dnes spomína na svoje zaiatky Nitran Vladimír Vondrák. Vaka príjemnému mikrofonickému hlasu, kultivovanému vystupovaniu, pohotovosti vo vyjadrovaní a korektnému prístupu k práci mu netrvalo dlho, aby sa presadil na obrazovke Slovenskej televízie a v éteri v súasnosti najpoúvanejšieho komerného rádia na Slovensku - Expresu.
Vlado si najviac obúbil živý kontakt s publikom. V roku 1996 zaal v Bratislave študova vytúženú medicínu a popritom pracova za mikrofónom. Svoj talent mal možnos uplatni v raajkovom vysielaní STV a uritý as aj v programoch VTV. O rok neskôr uvádzal už aj veerné programy a spolupracoval pri rozbiehaní projektu Zlatý fond STV. Po viacerých zmenách v STV má dnes pravidelnú reláciu opä. Spolu s Petrou Jurinovou moderuje v sobotu od pol desiatej Superchyty.
„Do rádia ma to však stále ahalo. A tak som sa ocitol v zakladajúcej zostave Rádia Expres. Prvého januára 2000 napoludnie som na jeho frekvencii ítal správy. Získal som tu exkluzívnu pracovnú zmluvu. Okrem toho vznikla požiadavka organizova a naživo moderova rôzne promo, komerné, charitatívne a vôbec spoloenské akcie na objednávku. Odpovedal som na u založením vlastnej agentúry, priom bolo vemi dôležité vybudova si meno seriózneho obchodného partnera. Som zaneprázdnený, ale takýto život mi chutí. Preskákal som všelijaké obdobia, a preto si viem váži, ke práca je a ke s vami niekto komunikuje a prejaví záujem spolupracova. Poznám totiž aj situácie, ke vám niekto úmyselne výsledky práce marí,“ prezrádza odvrátenú tvár úspechov Vlado Vondrák.
Pred niekokými týždami sa vrátil zo služobnej cesty po Egypte. Nakrútil tam snímku pre televíziu a nahral materiál pre rádio. Okrem množstva nezabudnutených zážitkov si odtia doniesol aj fotografiu, ktorá ho zachytáva v Údolí kráov v Luxore v spolonosti vnuka Egypana, ktorý pomáhal Howardovi Carterovi objavi slávnu hrobku faraóna Tutanchamona. Zaujímavé na tom je, že zmapoval dôkazy, ktoré dokladujú vykradnutie rozprávkového pokladu hrobky samotným Carterom a jeho umi dva roky pred oficiálnym objavením v roku 1922. Slávna Tutanchamonova maska a alšie skvosty, opradené legendami, ktoré dnes denne obdivujú tisíce turistov v Egyptskom národnom múzeu v Káhire, je len torzo z pokladu, ktorý mal spomínaného egyptského panovníka sprevádza na druhý svet.
Silvia Struhárová
