Z areálu základnej školy v Nitrianskych Hrniarovciach, ktorá sa nachádza v susedstve obecného úradu, sa nedávno valil dym. Neunikol pozornosti pracovníok okresného úradu (OÚ), odboru životného prostredia, ktoré boli v tom ase zhodou okolností na kontrole v obci.
„Horelo za budovou školy, kde dve ženy spaovali odpad. Jedna je zamestnankyou základnej školy, druhá obecného úradu. Uviedli, že ohe založili na príkaz manželky starostu. Nakoko už doháral, nebolo možné zisti, o všetko bolo spaované. V pahrebe sme našli zvyšky konárov, trávy, ale aj vianoného stromeka a kovových konzerv. Ženy ich hrabami vyhrabávali von. Bol práve as vyuovania, takže deti mali názornú „ekologickú“ ukážku, ako sa nesmie zneškodova odpad. Nielenže hrozí nebezpeenstvo vzniku požiaru, ale unikajú aj nebezpené splodiny. Paradoxom je, že práve obecný úrad, pod oknami ktorého jeho pracovníka odpad spaovala, by mal za takéto konanie uklada pokuty,“ hovorí Monika Medoviová z odboru životného prostredia OÚ v Nitre.
Starosta Rudolf Finta má jednoduché vysvetlenie. Tvrdí, že upratovaka obecného úradu bola vonku faji a odhodila ohorok, od ktorého sa náhodou chytila suchá tráva. A tak ke už horelo, prihodili tam vraj ženy za tri hrste suchých kvetov – údajne ni viac. „Manželka im povedala, že to tam môžu hodi,“ priznáva starosta. Opakovane však prízvukuje, že ohe nikto nezaložil úmyselne, vznikol len náhodou. „Budem kona voi upratovake? Má 35 korún na hodinu, mám jej z toho zobra?“ – pýta sa a sám si odpovedá, že ak by ju aj musel pokutova, dá peniaze zo svojich.
Pracovníky okresného úradu krútia nad starostovým vysvetlením neveriacky hlavou. „Videli sme, o sme videli,“ hovoria. Na tento utorok zvolali rokovanie za úasti štatutárnych zástupcov obce aj základnej školy. Témou bude neoprávnené likvidovanie odpadu na obecnom pozemku v areáli školy.
Monika Medoviová upozoruje, že fyzickým osobám hrozí za takéto konanie pokuta až pätisíc korún. A to aj v prípade, že pália odpad vo vlastnej záhrade. Spaovanie na otvorenom ohnisku je totiž nedokonalé, vznikajú pri om nebezpené látky. „Polyaromatické uhovodíky obsiahnuté v dechtoch sú prvými látkami, u ktorých boli dokázané rakovinotvorné úinky,“ varuje Medoviová.
Napríklad plasty sú obohatené zmäkovadlami, farbivami a stabilizátormi. Tie asto obsahujú ažké kovy - pri horení sa uvoujú do ovzdušia a zostávajú aj v popole. Vzniká tiež vea oxidu uhonatého. „Je to jedovatý plyn, ktorý sa viaže na hemoglobín a znemožuje prenos kyslíka krvou. Môže prís k vnútornému uduseniu,“ uvádza sa v letáku, ktorý vydala Spolonos priateov Zeme. Píše sa v om, že najnebezpenejšie je spaovanie polyvinylchloridu (PVC). Vzniká kyselina chlorovodíková, ktorá silne dráždi dýchacie cesty. Pri horení inštalanej trubky dlhej 0,5 metra je jej také množstvo, že môže usmrti loveka. „Spálením jedného kilogramu PVC sa môže vyprodukova toko dioxínov, že by staili na vyvolanie rakoviny u 50-tisíc laboratórnych zvierat,“ tvrdí príruka. Rakovinotvorné látky a jedy vznikajú aj pri spaovaní gumy, drevotriesky, starého nábytku a umelých textilných vlákien.
Mnohí ani netušia, že nebezpené je tiež pálenie organického odpadu ako je spadnuté lístie a tráva. „Dym obsahuje oxid uhonatý, uhovodíky a dechtové látky.“ Ochranári hovoria, že sa tak vynikajúce hnojivo mení na škodlivé plyny. Spaova by sa malo len suché drevo, resp. drevený odpad. Miriam Hojušová
