Cisternová hasiská technika má v Nitrianskom okrese priemerne 23 rokov. Na stanici vo Vráboch dokonca používajú 36-roné vozidlo, o je doslova rarita. Ak sa nenájdu peniaze na obnovu, hrozí kolaps.
Zlú situáciu s technikou, slúžiacou záchranárom pri dopravných nehodách, mali sasti vyrieši financie zo zákonného poistenia motorových vozidiel. „Osem percent, o predstavuje približne 460 miliónov korún, však poisovne na úet ministerstva vnútra neodviedli. Namiesto toho napadli zákon na ústavnom súde. Hasiský a záchranný zbor preto uvažuje nad spoplatnením niektorých služieb, poskytovaných motoristom,“ hovorí riadite Okresného riaditestva HaZZ v Nitre major Jozef Zelenka.
Zazneli aj návrhy, aby k nehodám, kde nie je hlásené zranenie, hasii vôbec neštartovali. Ak by tam aj išli, v prípade, že nepôjde o život ohrozujúcu situáciu ani ekologickú haváriu, vrátia sa spä na základu. Odpratanie vyliateho oleja i zdemolovaných áut z cesty by zostalo na jej správcovi. Major Zelenka takýmito predstavami nadšený nie je. „Hazardujeme so životmi aj dôverou, ktorá u hasiov dosiahla vlani až 95 percent, o je najviac v štáte. Buduje sa dlho, no zbabra sa dá jediným nevydareným výjazdom. Riskujeme napríklad, že nie vždy dokážeme správne od pohadu posúdi závažnos situácie.“
Riadite verí, že sa nakoniec podarí spoplatovaniu vyhnú. Jedným z riešení je poda neho spolupráca so správcami komunikácií. V Nitre už funguje. „S Okresnou správou ciest aj Mests-kými službami sme podpísali dohodu. Poskytujú nám napríklad absorpný materiál a lopaty, ktoré používame pri odstraovaní následkov nehody. Náklady sa tak aspo sasti znížia. Pokia viem, v iných okresoch takáto spolupráca zatia nie je bežná.“
Hasii donedávna spoplatovali tristo korunami len jedinú službu – otváranie dverí, aj to len v prípade, že nešlo o ohrozenie života a majetku. Od apríla však prišlo údajne z administratívnych dôvodov k pozastaveniu aj týchto platieb. Miriam Hojušová