„Pôjdeme hlasova za Európsku úniu,“ hovorí Michal Lakatoš, šuriansky vajda. Do miestnosti vchádza poštárka, ktorá jemu i manželke Márii dáva na stôl dôchodok 6 100 korún, z ktorých treba da 3 900 na vodu, plyn a elektrinu. Lakatošovci tieto poplatky poctivo platia a zostane im málo. Ich deti do rodinného rozpotu prispievajú sociálnou dávkou - 1 400 korún. „My nežijeme, ale živoríme. Rozmýšame nad každou korunou,“ hovorí vajda o sociálnej situácii jeho šestnáslennej rómskej rodiny, z ktorej nikto nemá prácu. Jeho vnukov vída pracova v obci v rámci verejnoprospešných prác.
„Pôjdem hlasova,“ hovorí vajdov syn a dodáva a že o únii nevie vea. Neodpustí si poznámku, že za komunistov im bolo lepšie. Michal Lakatoš s manželkou Máriou v tejto súvislosti spomínajú dcéru, ktorá bol 25 rokov zamestnaná v nealekej fabrike. Oceovali ju ako najlepšiu pracovníku. Odvtedy, o fabrika padla, nemá prácu.
„V televízii rozprávajú, že sa v únii budeme ma lepšie. Nevieme to stopercentne, ale veríme, že to tak bude,“ obhajuje svoje rozhodnutie ís k referendovým schránkam. O probléme diskutovalo jedenás vajdov zo Slovenska. Stretli sa po pohrebe Lakatošovej sesternice v Plavých Vozokanoch. Ozvali sa aj pochybnosti, ale napokon sa rozhodli da hlas zjednotenej Európe.
ulo, ako vajdu v Šuranoch volajú, dátum udového hlasovania vedel. Výhodu vstupu Slovenska do únie vidí v cestovaní. Dodal, že Rómovia si ahšie nájdu prácu. S róminou sa so svojimi dohovoria na celom svete.
Na otázku, i niekto z detí odmietne ís hlasova, krúti hlavou: „To sa nestane. Ke sa povie ideme, tak ideme.“ Vajda má v komunite autoritu. - bej -
