Zomrela mladá žena. Neakane, bez rozlúky. Mala len tridsadva rokov. Jej jedenásroný synek Patrik si ešte sotva stihol uvedomi, ako kruto zasiahol osud do jeho života. Na maminu si od týchto pohnutých dní bude iba spomína. Do jeho spomienok sa urite natrvalo zapíše aj onen de, kedy sa s maminkou posledný raz rozprávali.
V pondelok ráno 24. februára sa mladá žena necítila zdravotne najlepšie, ako i niekoko posledných dní predtým. Myslela si, že to prejde, trochu si oddýchnem a bude dobre. Lenže nestalo sa tak. Odišla na toaletu, a ke sa podozrivo dlho nevracala, rozhodol sa Patrik, že ju ohlási. Mama sa neozývala, neodpovedala, nezostavalo mu ni iné, iba privola pomoc. Oslovil susedku z prvého poschodia, tá zavolala záchranku, zatelefonovali otcovi. Lekárska pomoc prišla do piatich minút, žena však už nejavila známky života. Privolaný lekár konštatoval smr. Mohla nasta aj hodinu pred osudným alarmom.
Pitevná správa hovorí o obojstrannom zápale púc s následným zlyhaním srdca. Súvis náhleho úmrtia s chrípkou sa nepotvrdil. Štátny okresný hygienik a vedúci odboru epidemiológie Štátneho zdravotného ústavu v Nových Zámkoch Juraj Benko povedal: „V okrese Nové Zámky na chrípku nikto nezomrel. V tomto období, ke je vyšší výskyt ochorení na chrípku a chrípke podobné choroby, náhle zomrela 32-roná žena. Nemala žiadne príznaky nejakého infekného ochorenia dýchacích ciest. My sa však v rámci diferenciálnej diag-nózy zamýšame nad možnosou, že bol príinou nejaký vírus – nehovorím, že to bol chrípkový vírus. Všetko je zatia len predpoklad, ni z toho sa nemusí potvrdi.“
Informácia o náhlej a neakanej smrti mladej Novozámanky Tatiany Kantárovej sa hlboko dotkla nielen príbuzných a známych. „Ke som uvidela parte, skoro som spadla z nôh,“ povedala nám pani Mária, ktorú sme stretli nealeko obytného domu v strede mesta, kde nebohá žila. „Žena s budúcnosou, pracovala ako obchodná zástupkya pre istú zahraninú firmu, a takýto smutný koniec. Nemám slov, aby som vyjadrila smútok, nemám síl, aby som pochopila, o sa stalo. Ve ja ju už nikdy nestretnem, nikdy jej nepoviem Ahoj. Nikdy.“ Takto sa vyrovnávala so smrou mladej ženy jej dobrá známa a takto si spomína na smutný zážitok so svojou dobrou susedkou pani Mária Kytková. „ažko sa mi o tom rozpráva, je to hrozný pocit vidie niekoho mtveho. Ke prišiel lekár, ja som sa zaoberala malým. Stále ju vidím pred oami, taká mladá... o vám viac poviem,“ tlaia sa susede slzy do oí.
„Ešte de predtým bola u ma, manžel jej pomohol s poistkami. Nikdy nebola chorá, aspo to nedala na sebe pozna, nikdy sa nesažovala. Vždy mala plno energie. Každé ráno zaviezla chlapca do školy a potom išla za svojimi povinnosami. V ten de ma privolali k nebohej, aby som ju pomohla pooblieka,“ porozprávala nám druhá susedka Magdaléna Mészárosová. „Vemi ma to zobralo, nielen preto, že bola taká mladá, ale aj preto, že v našom vchode nedávno umrela iná susedka.“
Posledná rozlúka so zosnulou sa konala na novozámockom cintoríne v stredu 26. februára. Na poslednej ceste prišlo Tatianu vyprevadi vea Novozámanov. Rozlúka bola dojímavá.
Kvta Halásová
