Ahoj, rogalo! poujem pravidelne v lete pozdravy detí, ktoré sa hrajú v uliciach Chynorian. Samozrejme, že môj pohad tiež spoinie na oblohe a aspo oami pozdravím odvážneho rogalistu. Sondovala som, kto to preletuje nad našou dedinou. Dostala som prekvapujúcu odpove, že je to 37-roný udovít Hatala, rodák z Chynorian.
Prvá otázka poas návštevy v byte na Hollého ulici v Chynoranoch sa týkala jeho zaiatkov. „Ako osemroný chlapec som si sám zaal zhotovova modely lietadiel,“ hovorí dnes už skúsený rogalista. „Neskôr som sa prihlásil do letecko-modelárskeho krúžku vo Zväzarme. V deviatom roníku som skúšal šastie v trenianskom uilišti. Chcel som by leteckým mechanikom. Pre nedostatok miesta ma neprijali. Náhradným riešením bolo ís sa ui do Topoian za automechanika. Sna o lietaní som sa však nevzdal.“
Ako pätnásroný sa s kamarátmi z krúžku chceli prihlási do Aeroklubu Partizánske na lietanie vetroom, no skutonú prihlášku vypísal len on. Tréningy bývali v piatok, sobotu a nedeu, niekedy aj cez týžde. Našastie mal pochopenie oboch rodiov a motorku, ktorá mu pomohla zvládnu presuny medzi Topoanmi a Partizánskym. A to neboli len tréningy a lietanie. V tom ase sa dobudovalo bielické letisko, kde chodil na brigády.
V roku 1981 urobil udo skúšky na vetro. Prvé letecké preteky absolvoval v roku 1987. Na 15. roníku Memoriálu Alexandra Makarenka, zakladatea Aeroklubu Partizánske, sa hne umiestnil na prvom mieste. Prvenstvo si zopakoval aj v alších dvoch roníkoch. Niekoko memoriálov vynechal, lebo súbežne sa konali aj majstrovstvá Slovenska a majstrovstvá Západoslovenského kraja.
Od roku 1990 sa na pretekoch zúastoval zriedkavejšie, lebo úas na súažiach je finanne vemi nároná. Za svoj najväší úspech považuje prelet na vetroni v roku 1990 na majstrovstvách Slovenska, kedy za šes hodín preletel 510-kilometrový úsek Nitra – Žilina – Nové Zámky – Kraovany a spä. Za výkon dostal zlatý odznak Medzinárodnej leteckej federácie v Paríži.
udo lieta plných dvadsadva rokov bez prestania a má nalietaných viac ako pätnástisíc kilometrov. Ešte aj poas základnej vojenskej služby neprestal lieta a „naierno“ sa zúastoval rôznych súaží.
Skúšal lieta aj na bezmotorovom rogale. Štartova z kopca znamená niekedy aj pol hodiny kráa do svahu a za dve minúty sa spusti na zem. Bolo to asovo vemi nároné, preto sa dal na motorové rogalo. V roku 1996 si zakúpil staršie rogalo, použil upravený motor z Trabanta a lieta na om doteraz. Ke krúži nad dedinou, najradšej kopíruje obvod chynorianskeho hája a má neopísatené pocity. Nad Chynoranmi krúžia i jeho kolegovia z klubu – spolu ich je osem a taký istý poet je aj vo výcviku nových žiakov.
Zaujímavosou je, že jeden kolega z klubu po skonení gymnázia išiel študova teológiu, asi ho zaujali nebeské výšky. udo hovorí, že je to krásny, ale drahý šport. Základný výcvik letu na vetroni stojí minimálne 15-tisíc korún a náklady na pilotné skúšky na rogalo zaínajú od pätisíc. Bol by rád, keby mal nasledovníkov, lebo za jeho dvadsadvaroné lenstvo v klube je na letisku jediný z Chynorian.
udovít si v roku 1988 založil rodinu, manželka pochádza z Bánoviec nad Bebravou a zoznámili sa, akože iná, na letisku v Bratislave, kde pracovali. Majú tri deti. Lucka a Hanka si lietanie vyskúšali. Hoci sa odviezli na rogale, vetroni aj na motorovom lietadle, neprejavili mimoriadny záujem o lietanie. Možno šesroný Mako bude nie kráa, ale lieta v otcovych stopách. Jana Paninárová