Ján Blisca devätnás rokov nepije a štrnás rokov nefají. Myslí si, že najväším dôkazom pre narkomana a alkoholika poas jeho lieby je abstinujúci narkoman a alkoholik. Založil obianske združenie a vybudoval resocializané stredisko pre narkomanov a alkoholikov Triezvy život. Starý dom na tento úel venovala cirkev v osade Pereš v Cabaji-ápore, desa kilometrov od Nitry. Kopíruje komunity hnutia Cenacolo v Taliansku, kde závislému pomáha stvorite. Na tabletky musí úplne zabudnú. „Náš vnútorný poriadok predpokladá úas na bohoslužbách. Viem, že väšina z klientov sú neveriaci. Kto však s touto podmienkou nesúhlasí, musí si nájs iné zariadenie.
Máme duchovný program dvanástich krokov anonymných alkoholikov a narkomanov. Iba v prvom bode je spomenutá droga. Stojí v om: priznali sme si svoju bezmocnos nad alkoholom a drogami, naše životy sa stali neovládatenými. Ostatné kroky hovoria o viere vo vyššiu silu. Ke závislí brali drogy, hadali vyšší princíp, ktorý im chýbal. Prázdno po odopretej droge je treba vyplni. Preto kostol a preto bohoslužby,“ vysvetuje Blisca.
Súasní piati klienti, z ktorých najmladší má osemnás rokov a najstarší tridsatri, sa pred každým jedlom prežehnávajú a modlia. „Cítim také chvenie, ke som v kostole,“ píše vo svojom denníku jeden z nich. V jednej miestnosti majú oltár s Ježišom na kríži a sochou Panny Márie. Na stene každej izby visí svätý obrázok.
De je rozporcovaný presným režimom. Každý vie, kedy je budíek, rajóny, obed. Sami si varia, starajú sa o zvieratá, odskoia si do vlastnorune vybudovanej posilovne. Hodina pravdy odbije na komunitách. Každý na nich hovorí pred ostatnými o vlastných skúsenostiach, názoroch a zážitkoch. Nesmie kritizova, teoretizova i radi. Zábrany hovori o sebe padli. „Tu sme si všetci rovní,“ tvrdia závislí. Blisca im kladie na srdce, že musia dodržiava termíny. Omeška sa o i len o dve minúty je pre loveka, ktorý sa chce zmeni, vea.
- bej -