Najnovším tohtoroným prírastkom vivária, ktoré funguje pri Slovenskej ponohospodárskej univerzite v Nitre, je mláa varana stepného. Istá žena zo Šale ho vraj ešte vlani našla pri rieke Váh. Keže ide o plaza, chráneného medzinárodným dohovorom CITES, ohlásila svoj nález na okresný úrad. Zviera musela odovzda - ak sa k nemu do troch mesiacov neprihlási majite, prepadne v pros-pech štátu.
Minulý týžde bol varan, ktorý dostal meno Miloš, zaipovaný. Zo zákona sa musia týmto nezameniteným spôsobom oznaova všetky stavovce zo skupiny A a B, ktoré podliehajú spomínanému medzinárodnému dohovoru. Cieom je zabráni nelegálnym obchodom.
„íslo ipu sa zapíše do preu-kazu o pôvode. Pri kontrole sa dajú údaje pomocou prístroja bez problémov preíta aj u živoícha, ktorý je za sklom,“ hovorí Jaroslav Pokorádi, vedúci univerzitného vivária. Dodáva, že ide o prvé a jediné pracovisko na Slovensku, ktoré má 11-milimetrovým mikroipom oznaené všetky stavovce.
Zákrok vraj nie je bolestivý. Miloš ho znášal dobre, bezprostredne po om zjedol na posedenie dve myšky. „Vstupné vyšetrenia ukázali, že je mláa v poriadku. Ak bolo naozaj nájdené pri Váhu, malo šastie. Pochádza z africkej oblasti, zimu by neprežilo,“ konštatuje Pokorádi.
Miloš je poda neho krotký, má vemi flegmatickú povahu. Ak však dorastie, môže by nebezpený – tieto plazy majú silný chvost. „V krajine pôvodu kradnú domorodcom hydinu a dokonca sa stalo, že strhli aj malé deti. Ale to boli, samozrejme, podstatne väšie jedince.“
Vo viváriu majú okrem Miloša ešte jedného stepného varana s menom Karol. Univerzite ho daroval nitriansky chovate Karabinoš. alších šiestich tropických varanov zhabal colný úrad pašerákom na bratislavskom letisku. „Dvaja Slováci ich prevážali v brutálnych podmienkach - v prírunej batožine, ponožkách. Väšina plazov už poas transportu uhynula. Mužom sa vtedy podarilo ujs. O polroka neskôr boli zadržaní v Juhoafrickej republike, ke pašovali korytnaky.“
Miriam Hojušová
