Osobu Eduarda Farmana netreba vari nikomu, kto má rád futbal, zvlášť predstavovať. Jeho meno je totiž pod Zoborom, ale nielen tam, úzko späté s históriu tohto najpopulárnejšieho športu. Narodil sa 9. februára 1928 v Nitre a po absolvovaní FTVŠ UK v Bratislave sa z neho stal pedagóg. Vo svojej bohatej hráčskej kariére obliekal dresy AC, Slavoja a Slovana Nitra, ale tiež ATK Praha, bol členom trénersko-metodickej rady v Bratislave.
Stal sa mnohonásobným reprezentantom Nitrianskeho kraja a Západoslovenskej župy, kapitánsku pásku nosil v armádnom tíme majstra ČSSR z roku 1952. Bol hráčom slovenských „levíčat“ a členom slovenskej seniorskej reprezentácie. Ako tréner získal licenciu I. triedy, pričom jeho rukami prešlo veľa mladých hráčov, ba pod Zoborom bol zakladateľom ženského futbalového družstva. Táto futbalová legenda, ktorá zostáva stále optimisticky naladená, sa v týchto dňoch dožíva krásnych sedemdesiatychpiatych narodenín.
Futbalovému kumštu sa začal priúčať ako trinásťročný medzi nitrianskou mládežou pod vedením profesora Heinischa, bývalého brankára ŠK Bratislava, spolu s Endrödym, Čurgalim, Kunom, Pirošom, Rubanickým, Perckom, Lacom, Fitošom či Belákom. „V jednom dorasteneckom zápase, ktorý sme vyhrali 12:1, som strelil deväť gólov, a tak ma tréner už ako šestnásťročného pozval k seniorom. Tí ma medzi seba prijali ako nosiča kufrov starším hráčom. Trvalo to dovtedy, kým sme v Prešove nezvíťazili mojím gólom nad Tatranom 1:0,“ zaspomínal si na svoju mladosť oslávenec.
V jeho viac ako 23-ročnej hráčskej kariére (ukončil ju v 36 rokoch) nastupoval v jednom mužstve s takými menami ako Franko, Lešický, Berec, Krásnohorský, Hrivnák, Kanás, Hrnčár, Moravčík, Dočkal, Pucher, Franta, Obert... Za svoje aktívne hráčske obdobie nastúpil v sedemstovke priateľských, majstrovských, medzinárodných či reprezentačných zápasoch, v ktorých ako dobrý kanonier nastrieľal okolo 500 gólov. Iba málokto o ňom však vie, že chcel byť aj spevákom. So svojím tenorom spieval nielen pred 120-členným spevokolom, ale aj v ruskom Simferopole v amfiteátri, kde sa tiesnilo desaťtisíc ľudí (za to sa stal čestným občanom tohto mesta), no najviac mu učaroval futbal, pri ktorom aj zostal. Počas trénerskej kariéry sa mu podarilo vychovať takých hráčov ako Ižold, Porubský, Rapan, Štarke, Horn, Hagara, Pucher, Hrnčár, Moravčík...
„Veľmi rád si spomínam na zápasy proti takým hráčom ako napríklad Vengloš, Adamec, Kvašňák, Schrojf, Kubala, Kocsis, Masopust či Puskás. Na svoju hráčsku i trénerskú kariéru mám iba tie najkrajšie spomienky. Futbal mi jednoducho učaroval, pretože je ako život - krásny a nevyspytateľný,“ uzavrel krátke obzretie sa za minulosťou Edo Farman. (juh)