Minulý utorok, len šesť dní po narodeninách, vykradli herečku Evu Večerovú zlodeji. Do domu v tichej vilovej štvrti v centre Nitry sa vlámali cez bočné pivničné okno, rozbili ho, prešli po schodisku na prízemie, kladivami a rašpľou násilne otvorili dvere vedúce do predsiene a dostali sa do izieb. Páchateľ alebo páchatelia si podľa herečky Divadla Andreja Bagara museli akciu načasovať vopred. Predtým bývala odpoludnia i popoludní doma, avšak hneď na druhý deň, ako začala chodiť na skúšky pripravovanej hry Tri sestry, našla svoj dom vykradnutý.
„Je to celé šialené. Je to amok, nezmysel. Jednoznačne išli po peniazoch. Financie ani cennosti však doma nemám. Boli preto iste nazúrení, lebo všetky veci som mala kompletne vyhádzané zo skriniek a šuplíkov, rozhádzané po zemi a doničené. Ešte aj kytice sušených ruží, ktoré som dostala k päťdesiatke a odložila si ich na pamiatku, som našla na zemi podupané. Rozhodili posteľ, vysypali sponky, bielizeň, osobné doklady... Vypáčili dokonca prázdne skrinky, od ktorých som pri sťahovaní stratila kľúče. Žiaľ, tie sa už opraviť nedajú,“ rozčuľuje sa herečka. „Nechápem to, lebo mám veľmi jednoducho zariadené, nemám v dome nič provokačné. Aj môj život je jednoduchý. Bola som na dovolenke len raz. Na všetko, čo mám, som si zarobila sama. Pred šiestimi rokmi som do Nitry prišla z Bratislavy preto, lebo milujem divadlo. Oželela som finančne lukratívnejšie ponuky, aby som mohla hrať.“
Eva Večerová berie spôsob vlámania osobne. Vraví, že ju urazil a ponížil. Celý dom teraz čistí, veci perie. Popritom chodí do práce. „Nechápem zlo, lebo ja nemám naň čas. Nedokážem postáť a práce sa nebojím, ani ťažkej fyzickej. Všetko čo robím, robím s radosťou. Voľné chvíle venujem prerábaniu domu. Jeho vyplienenie je pre mňa silnou ranou, lebo v posledných mesiacoch prežívam veľmi ťažké obdobie. Nespávam, som uplakaná. Posledná udalosť ma psychicky zlomila. Dúfam len, že tieto dni sú vyvrcholením mojej osobnej a profesionálnej krízy. Viac už asi neunesiem. Je to horšie ako vyhorieť.“ Preto si musí zhromažďovať krásu v podobe množstva kvetov, jazierka, neopakovateľných prírodných scenérií na fotografiách... Tie jej dávajú obrovskú silu. Z nej potom môže čerpať a rozdávať naokolo.
Vlámanie do domu jej nespôsobilo len starosti a škodu, ktorej výšku polícia zatiaľ neuzavrela. Zasiahlo ju aj ľudsky, lebo zlodeji jej vzali dva fotoaparáty, ktoré boli pre ňu mimoriadne cenné. Na jeden z nich sa zložili k jej narodeninám kolegovia z techniky DAB. Fotografovanie je totiž v ostatnom čase jej obrovskou záľubou. Na kvalitných farebných snímkach zvečňuje svojho mačacieho miláčika a originálne zátišia s momentkami z vlastnej pestovanej záhrady. Nejednu z nich jej uverejnili aj v časopisoch.
Minulý rok usporiadala výstavu fotografií v nitrianskom divadle, v tomto roku sa chystala sprístupniť ďalšiu v Bratislave. Krádež fotoaparátov ju však podstatne oddiali. „Fotografovanie je moje jediné poteše-nie a luxus. Žijem len z výplaty. Ľudia si síce myslia, že herci majú vysoké platy, ale opak je pravdou. Predavačky v obchode zarobia isto viac, ako my v divadle,“ vraví Večerová.
Minulý utorok bol pre ňu absurdný. Z via-cerých dôvodov. Aj preto, že lupiči ničili zariadenie jej domu náčiním, ktoré jej zostalo po otcovi. Aj preto, že ho nechali položené vedľa kytice červených ruží, ktorú dostala k nedávnym narodeninám. Vlámanie do domu herečka považuje za posledný darček. Zlodeji pri pustošení, našťastie, predsa len ušetrili aspoň niečo, z čoho má radosť. A síce nádherne kvitnúce orchidey.
Silvia Struhárová