tvorivých stretnutiach alebo vernisážach, pravidelne vída spisovateku Marínu eretkovú – Gállovú. Môžete ju oslovi, bez zábran si s vami zaspomína na gymnaziálne asy v Nitre, ke sa ako najstaršia z deviatich detí rozhodla študova sloveninu a vyda za Košiana - akademického maliara Tibora Gálla. Ako potom pracovala v Košickom rozhlase, až kým musela nedobrovone odís z redakcie, manželstva i funkcií. Ke sa dcéra Julianna vydala, spisovateka volila „emigráciu“ do rodnej Nitry.
„Bola som v živote niekokokrát ocenená, aj Cenou ministra kultúry, ale Cena mesta Nitry, ktorú som prebrala už ako 71-roná, je pre ma najvzácnejšia,“ vraví pani Marína. Chváli sa ou a teší sa z nej, lebo je to prvá cena mesta, udelená žene - Slovenke - rodáke a navyše ženskej autorke.
„Ako vraví básnik, je jeden svet a predsa dva sú svety. Túto múdros o ženskom svete akceptujem. V mojej tvorbe som ju premieala na príbehy mužov a žien, dve strany jednej mince, ktorá iba v tejto podobe má svoju plnos a platnos.“
Uplynulý rok bol pre Marínu eretkovú - Gállovú láskavý i nároný. Šastné okamihy a úspechy vystriedali neakané zdravotné problémy.
Musela pochopi, o je to zhubný nádor hrubého reva, o znamená preži i nepreži a ako to zvládnu s chorým srdcom.
Rok 2002 je za nami a spisovateka sa stále usmieva: „Utiekla som hrobárovi z lopaty. Ale preo ma nechal utiec? Že by preto, že som o om ešte nenapísala poviedku do najnovšej knihy Návraty? Alebo nebýva náhodou na Párovciach?“ Žartuje a navádza na smiech. „Úsmev vyarí na tvári každej ženy krásu a ja krásu milujem vo všetkých podobách. ím som staršia, tým som šastnejšia, ke ju objavím niekde ukrytú. Stáva sa mi to, i ke pravidelne na sviatoné dni od Vianoc do Troch kráov cestujem za mojimi najdrahšími do Košíc.“
Dcéra pracuje v tamojšej galérii a vnuk Michal Farkašovský je redaktorom v rozhlase. Má by na o hrdá. Študuje žurnalistiku, moderuje v anglitine, navyše „kovbojí“, stará sa s priatekou o kone. Neznáša alkohol, cigarety i drogy… „o sú moje bolestiky a osamelos, všetky tie prehry a dávne pokorenia oproti vedomiu, že Boh dáva pozor na rovnováhu dobra i zla, šastia i nešastia. Dovolil mi naži si na presvedenie, že ani zlo nebolo zbytoné, lebo poúa a zoceuje,“ bilancuje spisovateka Marína eretková - Gállová. V tej chvíli pripomína hrdinky svojich literárnych diel.
Silvia Struhárová
