Vedenie Územného spolku Slovenského erveného kríža v Nitre odovzdá v pondelok bezpríspevkovým darcom krvi 156 bronzových a 114 strieborných medailí profesora Jana Janského. V piatok ocení zlatými medailami 41 a diamantovými 12 darcov.
„Pri tejto príležitosti využijeme aj prítomnos nášho diamantového darcu Štefana Supeka, ktorý má za sebou už 140 odberov. Okrem toho získal pre darcovstvo viac ako tritisíc dobrovoníkov. To si skutone zaslúži pozornos,“ uviedla riaditeka ÚS SK v Nitre Barbora Bengyáková. Dodala, že vedenie SK mu pri príležitosti 60-roného životného jubilea, ktoré oslávil 1. októbra, odovzdá Zlatú medailu za záslužnú a obetavú prácu v prospech SK.
„Toto je moja láska, 40 rokov už moje druhé bydlisko,“ povedal nám Štefan Supek, vodi mestskej hromadnej dopravy SAD Nitra poas nášho stretnutia pred linkovým autobusom s jeho obúbeným íslom osem. Spoza volantu už videl nejednu haváriu. Vemi dobre vie, že viacerí úastníci nehôd by bez darovanej krvi už dávno neboli medzi nami. „Po prvý raz sa skoro každý bál. Išiel som s nimi, potom už chodili sami,“ dodáva o zaínajúcich spolupracovníkoch. „Organizoval som pre nich aj posedenia. Ve si to zaslúžili. Najastejšie sme sa stretávali vo Vinárskych závodoch, aj s erveným vínom. Lebo sa hovorí, že obsahuje viac železa ako biele. Najviac ma teší, že udia ma aj osobne poprosili o pomoc. Päroná dcérka známej psychologiky Evy Fandelovej potrebovala krv na náronú operáciu v Prahe. Zohnal som jej raz toko darcov ako potrebovala,“ rozhovoril sa o svojej životnej filozofii jubilant.
Už 32 rokov pracuje na delené zmeny. Za volant autobusu sadne poobede o 15. a koní ráno o 9. hodine. Vypoítal, že ke bude pracova do 23. decembra, mal by ma najazdené 2 milióny kilometrov bez nehody. Ak sa mu to podarí, spokojný odovzdá autobus a odíde do dôchodku. Miluje prírodu a prechádzky. Už teraz vie, že urite nebude ma as na nudu. V žilách mu prúdi vzácna krvná skupina A1 Rh pozitív s tlakom 120/80. Aktívnym darcom je aj syn Martin, ktorý je už držiteom bronzovej medaily. Dcérka Janka by tiež rada pomohla, ale zdravie jej to nedovolí. „S manželkou Máriou som sa zoznámil taktiež na transfúznej stanici, dnes je zaslúžilou darkyou krvi,“ prezradil nám aspo nieo zo svojho súkromia.
„Za tie roky, o som vozil malé deti, sú z nich už dospelí a z väšiny dospelých už dôchodcovia a starci. Dúfam, že sú medzi nimi aj takí, ktorým som aspo nepriamo pomohol,“ uzatvoril svoje vyznanie s nádejou, že svojou krvou pomôže ešte pri záchrane nejedného života.
Ondrej Sivák
