Vo výtvarnej dielni sedia veda seba rómske i nerómske deti. Vo svete farieb sa stretávajú raz za týžde v rámci projektu Spolu. Zastrešuje ho nezisková organizácia Obania v akcii – centrum komunitného organizovania v Nitre.
Pozerajú sa na seba do zrkadla, potom na papier skúšajú kresli svoju tvár. Výtvarníka Jana Farmanová-Šabíková každé diea najprv pohladká, potom mu sústredene vysvetuje ako má pracova. „Dotyky sú dôležité. Vzah, ktorý je medzi nami, je osobnejší a vedie k vzájomnej dôvere,“ hovorí. „Zvláš rómske deti boli spoiatku vo výtvarnom prejave zablokované a všetky kreslili schematicky. Po šiestich týždoch trvania projektu rozbíjajú zaužívané postupy a sú schopné sa pri výtvarnom prejave uvoni.“
Vynikajú v hudbe alebo v tanci. No nad výkresom sa prejavuje ich rozdielny temperament. Kým rázna Lucia hocikedy vyleje aj farbu na stôl, hbavejšia Jana už šiesty týžde trpezlivo lepí z drobných útržkov papiera obrázok.
Poda výtvarníky je dôležitý proces tvorby, ktorý vedie k výsledku. Má ou by výstava prác. „Priestory na výtvarnú dielu poskytol misijný dom a vymaovali sme ich sami,“ hovorí jeden z rodiov rómskych detí Dušan Lakatoš. Je rád, že jeho dcéry robia zmysluplnú vonoasovú aktivitu. „Možno ich to ovplyvní aj v alšej profesii,“ uvažuje Lakatoš, ktorý je v dielni po celý as so svojimi demi.
Projekt je urený pre rómsku pästolennú komunitu žijúcu na Kalvárii v Nitre. Poda jeho autorky Jany Andreasovej tamojší udia žijú väšinou v domoch bez plynu a kanalizácie. V komunite sa prehlbuje nezamestnanos a sociálny konflikt. Deti sú v základnej škole umiestnené v isto rómskych triedach.
„Prejavuje sa vzájomná neznášanlivos medzi Rómami a Nerómami. Práve tento projekt má obrusova hrany,“ hovorí Andreasová. Biele deti si spoiatku obzerali rómske. Rómske však nemali problém zapadnú. Podujatie finanne podporil Nitriansky komunitný fond. - bej -
