kom prastarej lipy kráa Mateja, rastúcej sedem storoí pred Bojnickým zámkom. Semienka zo slávneho stromu daroval obyvateom riadite tamojšieho múzea. Zo stoštrnástich sa napokon ujali iba dve. Postaral sa o to Mikuláš Galaba, ktorý ich zasadil do repníka s izbovými kvetmi v blízkosti banánovníka, citrónovníka a atlovníka.
Prvá lipka rastie už niekoko rokov pred obecným úradom, druhá krášli od predminulého týžda areál materskej škôlky. Aby jej zabezpeili istú budúcnos, rozhodli sa lenovia Kultúrneho združenia obanov a mládeže Klasova obráti na obecné zastupitestvo. „Chceme požiada o prenájom pozemku, na ktorom strom rastie, vo vekosti pä krát pä metrov na sedemsto rokov za korunu rone. Sme ochotní plati aj v euromene,“ hovorí s úsmevom predseda združenia Ján Šranko, ktorý je zárove iniciátorom myšlienky. Verí, že lipu nepostihne rovnaký osud, ako agát v parku pri miestnom kaštieli. „Bol najstarší na Slovensku a možno aj v Európe, poda odhadov mal 350 rokov. Napriek tomu, že bol štátom chránený, ho však v roku 1990 vypílili.“
Klasovania chcú vo výsadbe stromov pokraova aj v budúcnosti. V spolupráci s Jaroslavom Košálom z nitrianskej Univerzity K. Filozofa, ktorý je lenom Slovenskej botanickej spolonosti, uvažujú nad obnovením tradície tzv. hlavových vb. Názov dostali poda spôsobu, akým ich naši predkovia opiovali, aby tak získali materiál na výrobu košíkov.
„Chceme tiež obnovi vetrolamy a protierózne valy, ktoré zabraovali odplavovaniu úrody. Feudáli ich v Klasove využívali už pred tristo rokmi,“ prezradil nám alšie plány Ján Šranko.
Miriam Hojušová
