šíri dobré meno nitrianskej futbalovej školy aj za hranicami Slovenska. V lete, presnejšie 20. júla, sa vybral nitriansky odchovanec Slavomír Lukáč na skusy do exotickej a vzdialenej Austrálie, aby sa tam za krátky čas v prvoligovom klube Sydney United prezentoval aj futbalovo. „V príprave som hral pravidelne stredného defenzívneho záložníka. Gól som zatiaľ ešte nedal, no na päť som prihral,“ prezradil najzákladnejšie fakty jeho austrálskych začiatkov Slavo, ktorému dali noví spoluhráči prezývku Stela. „To je po jednom slávnom ragbistovi,“ ozrejmil svoje nové „austrálske“ meno.
„Trénuje nás Chorvát, ktorý je dosť náročný. Okrem mňa sú v tíme aj ďalší traja jeho krajania, dvaja Malajzijčania a dvaja Argentínčania. Hrať môžu štyria cudzinci, nuž každý sa musí o svoje miesto pobiť. Súťaž začala 22. septembra a v prvom kole sme s Football Kings (Nový Zéland) na ich ihrisku remizovali 0:0,“ priblížil „Stela“ situáciu v klube.
Austrália a jej liga je pre nás určite exotická a našinec nepozná kvalitu súťaže. „Myslím, že liga je tu dosť kvalitná. Je o dosť rýchlejšia, veľmi tvrdá, ale trochu zaostáva po taktickej stránke. I napriek tomu spĺňa to, čo je v dnešnom modernom futbale najdôležitejšie. Futbal sa tu snažia robiť na vysokej úrovni. Prezentácia tímu na novú sezónu bola pred novinármi zaujímavá. Večera, zabávači a všetko, čo k tomu patrí - takže nechýbalo ani pózovanie s dresom. Minulý rok mal United v lige určité problémy, ale teraz mužstvo doplnili kvalitnými hráčmi, nuž sa tu v súčasnosti tvorí dobrá partia a kvalitné mužstvo. Na majstrovské zápasy chodí okolo sedem až desaťtisíc divákov, ktorí hráčov poznajú veľmi dobre. Veľakrát sa totiž s nimi stretávame v meste, debatujeme a rozdávame podpisy.“
Slavo bol v týchto dňoch mimo Austrálie, na ostrove Solomonada si totiž vybavoval víza, a tak úvodné dve kolá nestihol. „Nemyslím si, že budem mať veľké problémy dostať sa naspäť do základnej zostavy, pretože tréner ma berie ako univerzálneho hráča použiteľného na viaceré posty.“ A čo problémy s jazykom? „S dorozumievaním až také problémy nemám, hoci austrálsky akcent je oproti anglickému predsa len odlišnejší.“
Ani veľká vzdialenosť od rodnej hrudy nedá zabudnúť na blízkych a známych. „Chcel by som pozdravovať všetkých spoluhráčov z Nitry, a nemôžem zabudnúť ani na baby z Donut cafe. Pozdravujem ale aj všetkých ľudí, ktorí mi držali palce,“ dodal na záver Slavo, zarábajúci si v súčasnosti na futbalový chlebík u protinožcov. JOZEF UHLÁRIK
