má slovenské štátne obianstvo. Uvedené ho má aj na všetkých dokladoch. Preto žiados o vydanie osvedenia o obianstve, ktoré potrebovala predloži na Komoru sestier, pokladala za formalitu.
Na krajskom úrade ju však akalo prekvapenie. „Povedali mi, že som po matke Poka a že všetky doklady mám neplatné. Vraj mi boli vydané protizákonne,“ hovorí 27-roná zdravotná sestra Ivana.
„Narodila som sa v echách, no na Slovensku žijem už od svojich dvoch rokov. Po otcovi Slovákovi som mala eskoslovenské obianstvo, po rozdelení republiky v roku 1993 som sa rozhodla pre slovenské. Potvrdili mi to vtedy aj na okresnom úrade, kde som sa bola poradi, nakoko som sa v tom istom roku vydávala. Nechápem, o sa odvtedy zmenilo, ke ma zrazu na krajskom úrade presviedali, že som Poka. Poradili mi pritom, že môžem ako cudzinka požiada za 20-tisícový poplatok o udelenie slovenského obianstva. Zarazilo ma to, pretože na nástenke úradu som sa doítala, že bývalí eskoslovenskí obania platia správny poplatok iba 500 korún. eskoslovenské obianstvo som do roku 1993 mala predsa aj ja, aká som ja cudzinka? Ve ani po posky neviem...“ – hovorí dnes už s úsmevom Ivana.
Vysvetlenie úradníkov jej pripadalo absurdné. „Vraj mi po rozdelení SFR prestalo plati obianstvo po otcovi. Nakoko je on Slovák, mama Poka a ja som sa narodila na území tretieho štátu – eskej republiky, zo zákona mám ma poské obianstvo. Ale ve vtedy nebola R žiadnym tretím štátom, bol to predsa jeden štát – eskoslovensko,“ tvrdí zdravotná sestra.
„Musela som predloži alšie doklady, okrem iného aj z matriky v Hradci Králové, kde som sa narodila. Skúmali, i vtedy rodiia nevykonali písomnú vobu poského obianstva. Dokonca si odo ma pýtali obiansky preukaz spred rozdelenia republiky. Ale ve ten som musela odovzda... Bola som aj na polícii, aby údaj o obianstve preverili v centrálnom registri, na úrade to však nestailo. Slovenským orgánom, ktoré mi vydali doklady (obiansky, vodiský preukaz, pas, maturitné vysvedenie, sobášny list) nedôverovali. Dokonca zaznelo, že ma policajné orgány poznajú, nakoko bývam v susednom objekte, a tak si ma dostatone nepreverili...“ – krúti hlavou Ivana.
Svojej pravdy sa nevzdala a napokon jej ju uznali i úrady, hoci pôvodne mali aj na ministerstve vnútra iný názor. „Neviem si predstavi, o by bolo, keby som si musela dodatone vybavova slovenské obianstvo. Nielenže by som musela zaplati 20-tisíc korún, ale mesiace by som bola bez platných dokladov,“ konštatuje.
Miriam Hojušová
