tok obnovené pojednávanie s Nitranmi Petrom H. a Martinom O., obžalovanými z vrážd, ktoré sa stali ešte v roku 1994 na Zobore. Odvtedy boli v tomto prípade už dvakrát vynesené rozsudky (v rokoch 1995 a 2001), oba však Najvyšší súd zrušil.
Naposledy tak urobil vo februári tohto roku. Ako sa uvádza v uznesení, zistil, že „Krajský súd v Nitre rozhodol bez toho, aby vo veci vykonal všetky dostupné dôkazy a aby pri hodnotení doposia vykonaných dôkazov prihliadol na všetky okolnosti z dokazovania vyplývajúce“.
Rekapitulácia
V rodinnom dome na Zobore boli 16. marca 1994 brutálne zavraždené 94-roná žena a jej 35-roná mentálne retardovaná vnuka. Z domu zmizlo 23 zlatých predmetov, hotovos v korunách aj valutách, pä vkladných knižiek a puška. Poda obžaloby mali ženy pripravi o život zo zištných dôvodov dvaja Nitrania – Martin O. a príbuzný obetí, vtedy mladistvý Peter H.
Pôvodne sa Peter priznal k vražde svojej prababky aj tety, za o ho v októbri 1995 Krajský súd v Bratislave odsúdil na trest odatia slobody v trvaní devä rokov (odsedel si z nich tri, teraz je stíhaný na slobode). Najvyšší súd však neskôr vec vrátil do prípravného konania, nakoko Peter svoju výpove zmenil. Tvrdil, že tetu zavraždil Martin. Vinu za obe vraždy vraj zobral na seba z dôvodu, že mu ako mladistvému hrozil nižší trest.
Z trestného inu vraždy bol napokon obvinený aj Martin O. Pojednávane bolo v roku 1999 obnovené, tentokrát už na nitrianskom krajskom súde. Senát, ktorému predsedala Zita Matyóová, dospel vo februári 2001 k záveru, že obe vraždy spáchal Peter H. a odsúdil ho na výnimoný trest odatia slobody v trvaní devä rokov. Martina uznal vinným len z trestného inu nadržovania, za o dostal 18 mesiacov podmienene so skúšobnou dobu dva roky. Tento trest mu súd vymeral za to, že krátko po vraždách prevzal od Petra H. vkladnú knižku, pochádzajúcu z domu obetí, a v banke z nej pod cudzím menom vybral vyše 70 tisíc Sk. Ešte v ten istý de kúpil lovecké nože a kufríky a o všetko sa rozdelil s Petrom. Dal mu aj svoj obiansky preukaz a objednal mu taxík. Veci odcudzené z domu schoval, rovnako ako aj „vražednú“ kovovú trubku (spolu ju krátko pred vraždami odrezali v garáži), ktorú vyutieral. Neskôr zavádzal policajtov.
Matyóová pripomenula, že v prípade rozsudku voi Martinovi O. postupoval súd v rámci zásady „pochybnosti v prospech obžalovaného“.
Zrušený rozsudok
Ako sme už uviedli, Najvyšší súd aj tento rozsudok zrušil. V uznesení sa okrem iného píše, že krajský súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy as znaleckého vyjadrenia znalca. Ak by Peter H. zavraždil aj svoju tetu, musel by ma poda neho obleenie potriesnené krvou obete „vo väšom rozsahu, než len pár kvapiek na avej nohavici“.
Nejasnosti sú aj v tom, i bol obiansky preukaz Petra H., ktorý sa našiel pod telom zavraždenej, postriekaný krvou, alebo išlo o mazance. V prvom prípade by to znamenalo, že sa tam dostal ešte pred vraždou, a že teda vypadol páchateovi. Práve z tejto verzie vychádzal pri svojom rozhodovaní KS. Najvyšší súd ale konštatuje, že z obsahu protokolu o obhliadke miesta inu vyplýva, že preukaz bol zasunutý pod kožušinu dodatone. To by znamenalo, že ho tam dal niekto až po ine, aby zmiatol políciu. Nasveduje tomu aj odborné vyjadrenie pracovníky kriminalisticko-expertízneho ústavu, ktorá na rozdiel od krajského súdu konštatovala, že na puzdre neboli striekance, ale krvné mazance. Na štvrtkovom pojednávaní to napokon potvrdil aj súdny znalec Jozef Malý, ktorého senát KS požiadal o vyjadrenie až na základe odporuenia z Najvyššieho súdu.
„Záver KS, že obžalovaný Martin O. nemal kritického da asový priestor na vykonanie inu, lebo mu svedkya Viktória Z. potvrdila alibi, nezodpovedá obsahu jej výpovedí a ani alším dôkazom...“ – uvádza sa alej v uznesení Najvyššieho súdu. Okrem iného sa v om konštatuje: „Taktiež urenie asu skutku v napadnutom rozsudku je nejasné a zrejme tento údaj dal súd do súvislosti s výpoveou Z.O., matky obžalovaného Martina O., ktorá si s odstupom desa mesiacov od kritickej udalosti spomenula, že 16. marca 1994 medzi 13. až 13.35 telefonovala svojmu synovi, i si zohrial obed. Súd prvého stupa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania nevzal tiež do úvahy, že as vecí povyhadzovaných zo skrí v spálni bola zakrvavená krvou z reznej rany na ruke obžalovaného ml. Petra H., kým alšia as zo skrine nebola...“
Zástupca krajskej prokuratúry to vysvetuje tým, že skriu spolu s Petrom prehadával aj Martin, ktorý mal na rukách rukavice. Tie sa neskôr spolu s fotodokumentáciou šatstva Petra H. a videozáznamom z miesta inu „stratili“. Bývalý bratislavský vyšetrovate Róbert Š., ktorý bol za uvedené dôkazy zodpovedný, zmiznutie vysvetli nevedel. Na krajský súd do Nitry napokon tento muž vypoveda vôbec neprišiel, hoci bol predvolaný. Aj on sa totiž nachádza v neznáme. V práci dal výpove, odišiel do civilu a presahoval sa do iech.
Vzdal sa obhajoby
Doktor Huszár, obhajca Petra H., podal na štvrtkovom obnovenom pojednávaní námietku zaujatosti voi celému senátu. Viackrát použil termíny „zloinné spiknutie na justinú vraždu, vražedná fraška, masaker práva“. Tvrdí, že významnú úlohu zohrala v prípade korupcia, dokonca vyjadril podozrenie, že išli úplatky aj na súd. Prístup súdu oznail ako „trestný in nadržovania a zneužitia právomoci verejného initea“.
Okrem iného pripomenul, že zakázala médiám robi z pojednávania zvukový záznam, „o je v rozpore s nálezom Ústavného súdu“. Zápisnice boli poda neho dodatone upravované, resp. falšované. „Senát mnohé veci prechádza a preziera, rozhoduje zaujate... Vykonávanie dôkazov bolo jednostranné, s vedomím, že Martin O. má by oslobodený z vraždy...“ – vyhlásil. Dodal, že Najvyšší súd síce rozsudok zrušil, ale vrátením veci tomu istému senátu mu umožnil dôjs k tomu istému záveru: „Naoko rozhodol NS objektívne, ale dal možnos pokraova v justinej vražde“.
Poda Huszára konanie súdu „vemi vemi pripomína procesy z pädesiatych rokov. Je to vláda korupcie nad morálkou, estnosou a statonosou“.
Predsedkya senátu ho upozornila, že môže by za svoje vyjadrenia obvinený z útoku na verejného initea a pohdania súdom. Jeho námietkou zaujatosti sa nezaoberala, nakoko už poda nej bolo o takej istej námietke v minulosti rozhodnuté. Huszár nesúhlasil: „Odteraz tu zostanem sedie bez akéhokovek vyjadrenia, bez aktivity,“ reagoval na protest. Napokon sa vzdal obhajoby so slovami: „V tejto situácii sa obhajova nedá“. Predsedkya senátu dala Petrovi H. týžde na to, aby si zvolil nového obhajcu, inak mu bude ustanovený zo zákona. Pojednávanie bolo odroené na neurito.
Miriam Hojušová
