Cesta medzi Zlatnom a Skýcovom po Tríbeskom pohorí bola pred 58 rokmi magistrálou partizánov. Dnes po nej chodia aj úastníci pochodu Zlatno-Skýcov. Je partizánskym náuným chodníkom s niekokými zastávkami. Na jednej padol vojak z oddielu Národný pomstite po bojovom stretnutí partizánskej hliadky s Nemcami. Na Stratenom vrchu sa turisti zastavia na mieste partizánskych bunkrov. O kúsok alej je skala, ktorá slúžila ako sklad zbraní. Miesto, z ktorého riadili operácie smerujúce k oslobodeniu Bratislavy.
Trasu si každorone prejde vea mladých udí. „Bola som na pochode, pretože mám rada prírodu. Hovorí mi nieo aj odkaz Povstania. Koniec-koncov, poúvala som partizánske príbehy nebohého starého otca,“ vysvetuje úastníka 14. roníka pochodu Dáša Žikavská zo Skýcova. Podobne sa vyjadrili aj alší mladí udia.
Po nežnej revolúcii sa zaalo Povstanie, ktoré sa spájalo so zásluhami komunistov, prehodnocova. Pamätná izba partizánskeho odboja v Skýcove prestala fungova. Kus priestoru z nej odkrojilo pohostinstvo. as exponátov previezli do nitrianskeho múzea. Zvyšné sústredili do jednej zamknutej miestnosti. Na tento stav sa nemohli pozera odbojári. Chodili rokova s obcou. Pamätná izba je opä otvorená a pripomína, že Povstanie bolo záležitosou demokratických síl a bojovali v om mnohé národy a národnosti. Zo šestnástich úastníkov odboja zvenených na fotografiách už žijú iba siedmi. Exponáty si obzerá aj Skýcovan 82-roný Ján Matejov. Chvíu si zaspomína, ako poas odboja v Tatrách dva mesiace nevidel chlieb. „Nemali sme o da ani koom žra. Boli sme nútení zabi koa, aby sme neumreli od hladu,“ hovorí.
„Skýcov bol v ase fašizmu miestom slobody,“ povedal estný predseda Zväzu protifašistických bojovníkov 79–roný Ján Husák Patril k oddielu Národný pomstite, pôsobiacom v tomto regióne. Istý as býval v Zlatne i Skýcove priamo v rodinách. Odtia vojaci chodili na prieskumy, vykonávali podmínovacie práce a alšie bojové úlohy. Tisícpästo partizánov v Tríbeskom pohorí bolo súasou oslobodzovacích bojov Slovenského národného povstania. V ažkých bojoch s Nemcami chránili prístup do Zlatna a Skýcova. Ke išli partizáni k Hronu, kde sa chceli spoji s ervenou armádou, Nemci vtrhli do Skýcova. Obyvateov dali nastúpi a obec vypálili. as z nich odsunuli do koncentraných táborov. Povstalci vravia, že to bola da za slobodu.
Nejeden odbojár spomína na násilie, ktoré plodí násilie. Guku dostal na príkaz velitea aj vlastný, podozrivý zo zrady. „i nás smr poznaila? Iste. Mali sme vtedy dvadsa i dvadsajeden rokov a vedeli sme najmä to, že fašizmus je zlý a treba proti nemu bojova,“ odpovedal Ján Husák. - bej -
