oschodí bytovky v Lehote pod Vtáčnikom. Aj ona o pol desiatej večer registrovala silnú búrku, ktorá v tejto podhorskej dedine nie je ničím zvláštnym.
Na vodu, ktorá sa valí do bytovky, ju prišla upozorniť až neter. Spolu utekali dolu schodmi, aby rýchlo vypratali pivnicu a zachránili, čo sa dá. Do pivnice však potokom tiekla voda a v momente bolo všetko zaliate. Voda prudko stúpala a keď dosiahla úroveň trištvrte metra, začala sa vylievať cez vchodové dvere von. Hoci dva dobrovoľné požiarne zbory z obce prišli rýchlo, museli s od-čerpávaním vody počkať, kým sa hladina ustáli a prestane pritekať ďalšia voda. Našťastie, tá začala strácať na sile. Hasiči odčerpávali vodu do druhej v noci. Ľuďom sa v tú noc, 11. augusta, podarilo čo-to zachrániť, ale väčšina vecí, predovšetkým sezónneho ošatenia a zásob, bola zničená.
„Niečo také som nezažila,” rozpráva Dagmar Dúbravská, ktorá nás previedla páchnucimi pivničnými priestormi. V bytovke býva už dvanásť rokov. Syn Pavol ju prišiel ratovať ako člen hasičského zboru. „Pred niekoľkými rokmi sme tu mali povodeň, ale nebolo to také hrozné. Naša bytovka je najnižšie zo všetkých, ktoré tu postavili. Tam, na konci chodby, vyrazila voda z kanalizácie, tak si viete predstaviť, čo tu všetko plávalo. Okrem toho sem priplavila voda štrk a piesok. Myslím, že väčšina z nás sa bála, aby nespadol celý dom. Pred vchodom voda podmyla chodníky a zodvihla asfaltové platne, ktoré sa vzpriečili a vytvorili ďalšiu zábranu. Našťastie voda ustupovala dosť rýchlo a ráno boli priestory od najhoršieho očistené. Práve dnes prišli nákladné autá a odviezli všetky zničené veci. My sme tam mali hlavne sezónne ošatenie. Niečo som oprala, vysušila, ale väčšina sa nedala zachrániť. Nezávidím tým, ktorí sa vrátia z dovolenky a nájdu takúto spúšť. Neviem si ani predstaviť, čo museli prežiť ľudia v Českej republike, ktorým voda siahala vyše okien a zničila celé obydlia,” dodáva Dagmar.
Sedemdesiatročná Anna Hurtišová býva v rodinnom dome. Voda jej natiekla do garáže, kde mala rôzny stavebný materiál a niekoľko vriec cementu. Asi najväčšie škody napáchala v kotolni, odkiaľ ju vo vedrách vynášala celý deň. Aj televízor jej prestal fungovať. Pretože je takmer dvadsať rokov vdovou, nemal jej kto pomôcť. Hnevala sa aj na susedov, ktorí pozemok nad jej domom vyspádovali tak, aby dažďová voda odtekala k nej do dvora. Za svojho života zažila niekoľko povodní a táto z nich nebola najväčšia.
Suchý potok je nenápadný potôčik nad dedinou. Cez obec preteká schovaný v rúrach pod cestou a vlieva sa do Lehotského potoka. Ten zbiera vodu z viacerých potokov a odvádza ju do rieky Nitry. V nedeľu sa zvýšila hladina Suchého potoka za pol hodiny takmer desaťnásobne. Potrubie sa zanieslo štrkom a naplaveným drevom, voda sa preliala cez mostík a valila sa hlavnou ulicou rovno do dediny. Nanešťastie neďaleko bola pripravená nová cesta, ktorá čakala na asfaltový povrch. Voda zobrala štrkové lôžko a všetko, čo jej stálo v ceste. Zasiahla rodinné domy a hromadila sa v „jame”, kde sú postavené obytné domy. Na parkovisku pred predajňou potravín nadvihla voda asfaltový povrch a roztrhla ho na niekoľko častí.
„Nikomu sa nič nestalo,” hodnotil situáciu Jozef Mendel, prednosta Obecného úradu v Lehote pod Vtáčnikom vo štvrtok po povodni. „Hneď na druhý deň nám pomohli mechanizáciou z Povodia Váhu v Topoľčanoch, Hornonitrianskych baní a okresného stavebného podniku. Prerušenú dodávku pitnej vody sa nám podarilo odstrániť, ale budeme musieť spraviť nové vodovodné prípojky pre dva rodinné domy, ktoré sú v súčasnej dobe v provizóriu. Na čas sme odstavili aj čističku odpadových vôd, pretože pred piatimi rokmi pri povodni došlo k havárii. Odvtedy komunikujeme s ministerstvom pôdohospodárstva, aby nám pomohlo situáciu riešiť. Včera tu boli pracovníci z Povodia Váhu, ktorí plánujú postaviť suchý polder. Hrádza dlhá tristo a vysoká šesť metrov by vedela zadržať na jeden deň až tridsaťsedemtisíc kubíkov vody, stála by však deväť miliónov korún,” končí rozprávanie Jozef Mendel.
Najväčšiu povodeň si pamätá šesťdesiattriročný Ján z roku 1975. „Vtedy ste tu mali byť. Dokonca aj prasa vyplávalo z chlieva. Vodu sme mali v dome skoro po kolená. Všetko bolo zničené. Našťastie poisťovňa nám škodu zaplatila. Dnes sa krútia všelijako, keď majú vyplatiť peniaze. A rúru pod cestou, ktorá odvádza vodu z potoka cez dedinu, dali podľa mňa slabú už za socializmu, keď ju stavali. Už vtedy som to hovoril predsedovi MNV, ale on si nedal povedať. Takto to teraz vyzerá,” dodáva Ján a jeho manželka uznanlivo prikyvuje hlavou. Mali šťastie. Vyšší múrik ohrady vodu zastavil, a tak sa v noci len prizerali zo schodov, čo sa deje.
Jolana Čuláková
