ra je cieom druhého roníka archeologického výskumu, ktorý sa zaal na úpätí vrchu Zobor. Bol jedným z troch kláštorov tohto zamerania v Uhorsku.
Po zvyškoch obydlia pustovného rádu, ktorý tam pôsobil pred tristo rokmi, pátrajú brigádnici, študenti stredných a vysokých škôl. Ako uviedol vedúci výskumu Marián Samuel z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre, vlani vydala zem as priestrannej pustovne.
Prvých dvanás mníchov prišlo pod Zobor z Talianska. Každý z nich mal k dispozícii samostatný dom. Vekosou bol nadštandardný s rozmermi desa krát desa metrov. Slúžil na rozjímanie, priom jedna z jeho štyroch miestností bola kaplnkou. Poda farby habitu mníchom prischol názov bieli. V strede kláštora bol situovaný kostol svätého Jozefa zo sedemnásteho storoia. V období reforiem Jozefa druhého bol rád rozpustený. Vtedy strhli z kostola strechu aj klenbu, no jeho zvyšky sa zachovali dodnes.
Výskumníci by sa v zemi radi dopracovali do vasného stredoveku. Kamaldulský kláštor totiž vyrástol na mieste staršieho stredovekého benediktínskeho kláštora. Benediktínski mnísi, poda farby obleenia zasa ierni, na tomto mieste žili od 11. do 15. storoia. Kláštor sa v tomto období spomína v dvoch významných Zoborských listinách z roku 1111 a 1113. V minulých rokoch sa bádateom v areáli už podarilo objavi stredoveké murivo.
„Pravdepodobnos, že sa dopracujeme k ranému stredoveku aj poas tohto výskumu, je dos malá. Budovaním areálu lieebného ústavu tuberkulózy a respiraných chorôb v prvej polovici minulého storoia sa zniilo vea stôp minulosti,“ konštatuje Samuel. - bej -
